Safvet-beg Bašagić

	Safvet-beg Bašagić
	bosniansky básnik, spisovateľ, novinár, prekladateľ, historik a politik
Narodenie	6. máj 1870; Nevesinje, Bosna a Hercegovina
Úmrtie	9. apríl 1934 (63 rokov); Sarajevo, Bosna a Hercegovina
Alma mater	Viedenská univerzita
Rodičia	Ibrahim-beg Bašagić, Almasa
Manželka	Fahrija Bašagić (1912 - z. 1925)
Deti	5
Odkazy
Commons	Safvet-beg Bašagić
	Biografický portál

Safvet-beg Bašagić (* 6. máj 1870, Nevesinje, Bosna a Hercegovina – † 9. apríl 1934, Sarajevo) bol bosniansky básnik, spisovateľ, novinár, prekladateľ, historik, politik a kultúrny organizátor.

Životopis

V roku 1882 sa spoločne s rodinou presťahoval do Sarajeva, kde rokoch 1885-1895 študoval na gymnáziu. Medzi rokmi 1895-1899 navštevoval Viedenskú univerzitu, odbory orientálne jazyky a históriu. Písať poéziu začal už počas štúdií na gymnáziu, ale jeho prvotina Trofanda iz hercegovačke dubrave (Ranné ovocie z hercegovského hája) vyšla až v roku 1896 v Záhrebe. V tejto dobe napísal aj prvé eseje o bosnianskej histórii. V roku 1900 založil spoločne s Edhemom Mulabdićom a Osmanom Nuri Hadžićom noviny Behar (Kvet).

V rokoch 1900-1906 bol profesorom arabského jazyka na sarajevskom Veľkom gymnáziu. V roku 1903 založil klub Gajret (Pomoc), krátko potom kluby El-Kamer (Mesiac) a Muslimanski klub (Moslimský klub). V roku 1907 vydával noviny Ogledalo (Zrkadlo). O rok neskôr sa vrátil opäť do Viedne, aby dokončil dizertačnú prácu na tému Bosniaci a Hercegovci v islamskej literatúre, ktorú predložil v roku 1910. V rovnakom roku bol vymenovaný za člena Bosnianskeho saboru (Parlamentu), kde po smrti Ali-bega Firdusa obsadil miesto predsedu. Na tomto mieste zotrval až do pádu rakúsko-uhorskej monarchie. Od roku 1919 pracoval ako správca Zemského múzea v Sarajeve. V roku 1927 bol penzionovaný.

V politickej aj literárnej činnosti sa prikláňal k bosniackej vzájomnosti. Je označovaný za zakladateľa a vodcu osobností „bosniacko-moslimskej renesancie" - bosniackeho národného obrodenia.

Zbierka islamských rukopisov

Počas svojho života zbieral islamské rukopisy a táto jeho zbierka je dnes uložená v Univerzitnej knižnici v Bratislave. V podobe faksimile je dostupná na webovej stránke knižnice.^[1] Od roku 1997 je zaradená v programe UNESCO Pamäť sveta. Obsahuje 598 rukopisov a 365 tlačených kníh zo 16.-19. storočia. Do fondov knižnice sa dostala kúpou v roku 1924 priamo od Bašagića.

Zbierka predstavuje ojedinelé diela arabských, perzských tureckých (osmanských) rukopisov a tlačí, ktoré knižnica zakúpila od bosnianskeho literáta, orientalistu, múzejníka a politika Bašagiča. Hoci táto zbierka v porovnaní s inými orientálnymi zbierkami zahraničných knižníc nevyniká svojím rozsahom, pozoruhodný je jej obsah. Obsahuje 284 rukopisných zväzkov, ktoré obsahujú 393 arabských, 117 osmanských a 88 perzských diel vrátane niekoľkých raritných prác napísaných arabským písmom v juhoslovanskom jazyku. Zbierka dokumentuje slovesnú kultúru Bosny, jej históriu, osmanskú štátnu správu a náboženskú situáciu v 16. až 19. storočí. Svojím významom výrazne prekračuje hranice Bosny, pretože obsahuje základné diela stredovekej islamskej vedeckej a krásnej literatúry. Zbierka je často predmetom mnohých výstav doma i v zahraničí, v odborných kruhoch je však málo známa.^[2]

Bašagičova zbierka sa stala predmetom posilnenia slovensko-tureckých diplomatických vzťahov. V novembri 2018 bola vydaná slovenská poštová známka s motívom vzácneho tureckého rukopisu.^[3]

Obsah zbierky

Zbierka obsahuje predovšetkým diela súvisiace s islamskými náboženskými vedami - Koránom, islamským právom a islamskou mystikoou. Diela sa ďalej venujú astronómii, metafyzike, logike, psychológii, matematike, politike, administratíve, histórii a mnohým ďalším. Krásnu literatúru predstavujú diela umeleckej prózy a poézie, aj diela ľudovej slovesnosti. Práve túto oblasť označil český arabista Jaroslav Oliverius ako arabskú poloľudovú literatúru.^[4]

Vysokú muzeálnu hodnotu majú tie zväzky, ktoré definujeme ako veľmi staré rukopisy, ktoré sú zväčša odpismi. Z tureckých rukopisov (inak kódexov) je najstarším č. 466 - Alexandrova kniha, odpísaná v roku 1486. Z perzských kódexov je najstarším č. 519 - Sprievodca služobníkov od významného perzského mystika. Krásnou ozdobou Bašagičovej zbierky sú početné autografie. Z tureckých autografií je najvýznamnejší zväzok č. 455, veľký slovník arabsko-turecký dokončený roku 1558. Veľmi zaujímavé sú a vysokú výpovednú hodnotu majú poznámky vlastníkov v niektorých rukopisoch, na ktorých vidíme akou cestou sa rukopis dostal zo Sarajeva do Bratislavy.^[5]

Vonkajšia forma rukopisov

Islam nedovolil autorom maľovať živé tvory, preto sa islamské maliarstvo sústredilo na ozdoby, miniatúry a veľmi dbalo na úpravu rukopisov. Takmer všetky rukopisy sú v koženej väzbe, ktorá je často ozdobená zlatom. Väzby majú chránidlo listov, tzv miqlab, mikleb, ktoré sa dalo zahnúť tak, že chránilo kraje listov. niektoré zväzky zbierky boli v koženom puzdre. Nádhernou umelecky zdobenou väzbou vynikajú č. 431, 466, 486 a č. 188.
Papier je väčšinou ázijského pôvodu, hrubý, hladký, lesklý a dobrej akosti, biely a niekedy rôznofarebný. Texty sú prevažne orámované rôznofarebnými linkami a zlatom. Úvodný text začína zdobenou iniciálou.
Písmo je veľmi pekné, často kaligrafické. V zbierke prevládajú najmä tri typy arabského písma - (a) nasch, obyčajné kurzívne písmo, (b) elegantné a malebné formy ta´liqu a ťažko čitateľný siyakat.^[6]

Zbierka v elektronickej podobe

Dielo

Historické eseje

Bošnjaci i Hercegovci u Islamskoj književnosti (1912; Bosniaci a Hercegovci v islamskej literatúre)
Gazi Husrevbeg (1907; Biografia Gazi Husrev-bega)
Kratka uputa u prošlost Bosne i Hercegovine (1463-1850)(1900; Stručný úvod do minulosti Bosny a Hercegoviny)
Najstarija Turska vijest o Kosovskom boju (1924; Najstaršia turecká zvesť o Kosovskom boji)
Znameniti Hrvati, Bošnjaci i Hercegovci u Turskoj carevini (1931; Významní Chorváti, Bosniaci a Hercegovci v Tureckej ríši)

Básnická tvorba

Abdullah-paša (1900; rozsiahla dramatická báseň v štyroch dejstvách)
Izabrane pjesme (1913; Vybrané piesne)
Misli i čuvstva (1905; Myšlienky a pocity)

Referencie

↑ Univerzitná knižnica v Bratislave
↑ STASSELOVÁ, Silvia; GAŽÁKOVÁ, Zuzana. Studia Bibliographica Posoniensia 2024 Tematické vydanie: 100. výročie Bašagićovej zbierky arabských, tureckých a perzských rukopisov v historických knižničných fondoch Univerzitnej knižnice v Bratislave. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 2024. Dostupné online. ISBN 978-80-69075-05-4. Kapitola Polemika al−Ḥadždžádža ibn Júsufa ath−Thaqafího s mladíkom na základe rukopisných prameňov z Berlínskej štátnej knižnice a Univerzitnej knižnice v Bratislave, s. 168. Archivované z originálu.
↑ STASSELOVÁ, Silvia (zost.); GAŽÁKOVÁ, Zuzana (zost.). Studia Bibliographica Posoniensia 2024 Tematické vydanie: 100. výročie Bašagićovej zbierky arabských, tureckých a perzských rukopisov v historických knižničných fondoch Univerzitnej knižnice v Bratislave. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 2024. Dostupné online. ISBN 978-80-69075-05-4. Kapitola Bašagićova zbierka vzácnych rukopisov v kontexte medzinárodných vzťahov Univerzitnej knižnice v Bratislave a slovenskej kultúrnej diplomacie, s. 168. Archivované z originálu.
↑ ^:80
↑ Arabische, Türkische und Persische Handschriften der Universitätsbibliothek in Bratislava. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 1961. S. 544, 11 (obrazová príloha).
↑ ^{:13, 14}

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Safvet-beg Bašagić

Vanjske poveznice

HercegBosna.org
Safvet beg Bašagić Archivované 2019-04-05 na Wayback Machine, Znameniti Hrvati: Bošnjaci i Hercegovci u Turskoj carevini Archivované 2017-07-14 na Wayback Machine, Kalendar Napredak, 1. siječnja 1933. Archivované 2017-12-28 na Wayback Machine

[1] Univerzitná knižnica v Bratislave

[2] STASSELOVÁ, Silvia; GAŽÁKOVÁ, Zuzana. Studia Bibliographica Posoniensia 2024 Tematické vydanie: 100. výročie Bašagićovej zbierky arabských, tureckých a perzských rukopisov v historických knižničných fondoch Univerzitnej knižnice v Bratislave. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 2024. Dostupné online. ISBN 978-80-69075-05-4. Kapitola Polemika al−Ḥadždžádža ibn Júsufa ath−Thaqafího s mladíkom na základe rukopisných prameňov z Berlínskej štátnej knižnice a Univerzitnej knižnice v Bratislave, s. 168. Archivované z originálu.

[3] STASSELOVÁ, Silvia (zost.); GAŽÁKOVÁ, Zuzana (zost.). Studia Bibliographica Posoniensia 2024 Tematické vydanie: 100. výročie Bašagićovej zbierky arabských, tureckých a perzských rukopisov v historických knižničných fondoch Univerzitnej knižnice v Bratislave. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 2024. Dostupné online. ISBN 978-80-69075-05-4. Kapitola Bašagićova zbierka vzácnych rukopisov v kontexte medzinárodných vzťahov Univerzitnej knižnice v Bratislave a slovenskej kultúrnej diplomacie, s. 168. Archivované z originálu.

[4] :80

[5] Arabische, Türkische und Persische Handschriften der Universitätsbibliothek in Bratislava. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 1961. S. 544, 11 (obrazová príloha).

[6] {:13, 14}

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]