Sam Rainsy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sam Rainsy
Sam Rainsy
Sam Rainsy, podpis (z wikidata)
bývalý minister hospodárstva a financií Kambodže
V úrade
24. september 1993 – 24. október 1994
PremiérNorodom Ranariddh
Hun Sen
Keat Chhon Nástupca
Biografické údaje
Narodenie10. marec 1949 (72 rokov)
Phnom Penh, Francúzska Indočína (dnešná Kambodža)
Politická stranaFUNCINPEC (1989-1995)
SRP (1995-2012)
CNRP (2012-2017)
CNRM (od 2018)
Alma materINSEAD
Science Po
Profesiaekonóm, politik
Národnosťkambodžská
Rodina
Manželka
Tioulong Saumura

Sam Rainsy (* 10. marec 1949, Phnom Penh, Francúzska Indočína (dnešná Kambodža) je kambodžský ekonóm, aktivista a politik. Predstavuje spolu s dlhoročným premiérom krajiny Hun Senom najvýznamnejšiu politickú osobnosť Kambodže novodobej histórie. V 90. rokoch 20. storočia pôsobil v jedinej koaličnej vláde kambodžskej histórie ako minister hospodárstva a financií. Následne si založil vlastnú politickú stranu SRP, ktorá sa v roku 2012 zlúčila do CNRP. Do roku 2015 bol parlamentným lídrom opozície, od januára 2018 je na čele Kambodžského hnutia národnej záchrany (CNRM) a z exilu sa snaží o ukončenie režimu Hun Sena.[1] Rainsy počas svojho života viackrát dlhodobo opustil Kambodžu do exilu kvôli perzekúcii či obvineniam voči svojej osobe, prakticky polovicu života prežil vo Francúzsku.[2] Obvinenia voči jeho osobe boli často politicky motivované zo strany Hun Sena a jeho Kambodžskej ľudovej strany (KPK), boli zväčša uzavreté kráľovskou milosťou.[3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo v Kambodži[upraviť | upraviť zdroj]

Sam Rainsy sa narodil v Phnom Penhe vo vtedajšej Francúzskej Indočíne 10. marca 1949. V roku 1965 odišiel kvôli zhoršujúcim sa pomerom v krajine, najmä dopadom vojny vo Vietname študovať do Francúzska.

Exil vo Francúzsku (1965-1992)[upraviť | upraviť zdroj]

Vo Francúzsku vyštudoval Rainsy ekonómiu a účtovníctvo na univerzite Science Po a INSEAD a následne začal pôsobiť ako investičný manažér a výkonný riaditeľ vo viacerých parížskych finančných spoločnostiach.[4][5] V roku 1989 sa stal tiež členom rojalistickej strany FUNCINPEC.

Návrat do Kambodže, pôsobenie vo vláde a SRP (1992-1995)[upraviť | upraviť zdroj]

Po návrate do Kambodže v roku 1992 bol zvolený za stranu FUNCINPEC za poslanca pre provinciu Siem Reap. V roku 1993 po voľbách zabezpečených cez UNTAC OSN sa stal ministrom hospodárstva a financií vo vláde princa Norodoma Ranariddha. Post zastával do roku 1994. V roku 1995 bol však vylúčený z parlamentu potom, čo neustál hlasovanie o nedôvere. V roku 1995 založil vlastnú stranu, Khmérsku národnú stranu (KNP), ktorá pred voľbami v roku 1998 kvôli administratívnym komplikáciám pri registrácii zmenila názov na Strana Sama Rainsyho (SRP).[6] V roku 2003 získala strana vo voľbách 22 % hlasov.

Odvtedy trikrát stratil svoju parlamentnú imunitu.[7][8] V rokoch 2000-2002 a opäť v rokoch 2012-2014 predsedal Rainsy Rade ázijských liberálov a demokratov.[9]

Druhý exil (2005-2006)[upraviť | upraviť zdroj]

Rainsy odišiel do druhého exilu 3. februára 2005 z obáv zo zatknutia potom, čo mu bola hlasovaním Národného zhromaždenia odobratá parlamentná imunita (spolu s ním aj ďalším politikom SRP, Cheaovi Pochovi a Cheamovi Channymu).[10] Rainsy čelil viacerým obvineniam z hanobenia, resp. urážky na cti potom, čo obvinil Kambodžskú ľudovú stranu (KPK) a FUNCINPEC z korupcia počas budovania vtedajšej koaličnej vlády. Tiež obvinil premiéra Hun Senaa zo zapojenia do vraždy odborového predáka Cheu Vicheu blízkeho strane SRP v roku 2004. V tom čase veľvyslanectvo USA v Phnom Penhe vyhlásilo, že je "hlboko znepokojené" očividnou snahou vlády "umlčať opozíciu" Iné zastupiteľské úrady, miestne a medzinárodné organizácie zdieľali rovnaké obavy. Rainsy bol odsúdený v neprítomnosti 22. decembra 2005 v súvislosti s obvineniami z hanobenia. Súd ho odsúdil na 18 mesiacov väzenia a a peňažnú pokutu 14 000 USD za náhradu škody a súdne trovy.

Návrat do Kambodže (2006-2009)[upraviť | upraviť zdroj]

5. februára 2006 dostal Rainsy na žiadosť premiéra Hun Sena kráľovskú milosť od kráľa Norodoma Sihamoniho. Následne sa 10. februára 2006 vrátil do Kambodže. V apríli 2008 Rainsy obvinil vtedajšieho ministra zahraničných vecí Kambodže Hora Namhonga, že počas režimu Červených Khmérov bol veliteľom väzenia Boeung Trabek.[11] Toto tvrdenie spísal aj vo svojej knihe Rooted In Stone, za čo ho francúzsky správny súd v decembri 2008 uznal vinným z ohovárania a udelil mu symbolickú pokutu 1€.[11]

Tretí exil (2009-2013)[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 2009 Rainsy opäť odišiel do exilu do Francúzska. Stalo sa tak potom, čo bol obvinený z klamstiev o kambodžsko-vietnamskej hranici. Rainsy tu usporiadal v roku 2009 protest a tvrdil, že hranica na východe krajiny pri Svay Reing je vytýčená chybne a zasahuje na kambodžské územie.[11] V januári 2010 bol Rainsy uznaný vinným z podnecovania rasových vášní a ničenia hraničných demarkačných bodov. Za to bol odsúdený v neprítomnosti na dva roky väzenia a pokutu 1 927 USD.[11] V septembri 2010 bol Rainsy odsúdený v neprítomnosti tiež na desať rokov väzenia a pokutu 14 000 USD za politicky motivované obvinenia.[12][13][14][15][16] V tomto prípade išlo o pozmeňovanie verejných dokumentov a šírenie dezinformácií ohľadne máp, ktoré vytvoril. Mapy zobrazovali kambodžsko-vietnamskú hranicu vo Svay Rieng.[11] Posledným z trojice súdov bol súd za údajné ohováranie Hora Namhonga. V apríli 2011 bol Rainsy odsúdený za ohováranie ministra na dva roky väzenia.[11] Ak by sa v roku 2011 teda vrátil do krajiny, hrozil by mu pobyt vo väzení v celkovej dĺžke 14 rokov.

V roku 2012 sa Strana Sama Rainsyho zlúčila so Stranou ľudských práv a vytvorila Kambodžskú stranu národnej záchrany (CNRP). Po rezignácii Rainsyho z dôvodu jeho nástupu do čela CNRP ho v novembri 2012 v čele frakcie SRP nahradil Kong Korm.

Rainsy na demonštrácii v októbri 2013.
Rainsy s Hun Senom pri dočasnom uzmierení a dialógu oboch lídrov v apríli 2015.

Návrat do Kambodže, líder opozície (2013-2015)[upraviť | upraviť zdroj]

7. júla 2013 Rainsy ohlásil, že sa chce vrátiť do Kambodže kvôli nadchádzajúcim voľbám do parlamentu.[17] Následne mu bola 12. júla 2013 opätovne na žiadosť premiéra Hun Sena udelená kráľom milosť.[18] Avšak, Rainsy stále nemohol kandidovať vo voľbách.[19] Rainsy sa vrátil do Kambodže 19. júla 2013, pri jeho návrate ho po cestách vítali tisícky jeho stúpencov.[18]

Vo voľbách získala zjednotená opozičná strana CNRP 55 kresiel v 120-člennom parlamente. Sam Rainsy a Kem Sokha odmietli výsledky volieb a obvinili vládnúcu stranu z volebného podvodu.[20] Opozícia následne od septembra 2013 až do júla 2014 bojkotovala zasadanie parlamentu.[21][22]

Kambodžská politická kríza sa oficiálne skončila 22. júla 2014, kedy bola dosiahnutá dohoda medzi KPK a CNRP. Opozícia súhlasila s obsadením miest v parlamente, čo ukončilo najdlhší povolebný pat v histórii krajiny. Taktiež CNRP získala vedúce pozície v parlamente – Kem Sokha sa stal prvým podpredsedom Národného zhromaždenia a politici CNRP predsedali piatim z desiatich výborov parlamentu.[23][24] Rainsy navrhol Národnému zhromaždeniu, aby formálne uznalo oficiálnu opozíciu a tlačil na zostavenie plnohodnoteného tieňového kabinetu. Také zmeny by mu umožnili debatovať priamo s premiérom Hun Senom, podobne, ako to funguje v britskom westminsterskom systéme.[25]

Štvrtý exil (2015-2019)[upraviť | upraviť zdroj]

13. novembra 2015 bola Rainsyho milosť v súvislosti s obvinenami z ohovárania Hora Namhonga stiahnutá.[26] O tri dni nato mu bol pri hlasovaní poslancov KPK jednohlasne odobratý poslanecký mandát a imunita a čelil viacerým obvineniam.[8] Rainsy si stál za svojími pôvodnými tvrdeniami, že Hor Namhong bol zodpovedný za smrť väzňov počas režimu Červených Khmérov.[27] V novembri 2015 okresný súd v Phnom Penhe žiadal od Rainsyho, aby sa dostavil na vypočúvanie v súvislosti s jeho údajným zapojením vo výrobe a použití falošnej mapy pri urovnaní hraničného sporu s Vietnamom.[28] 1. decembra 2015 ten istý súd v neprítomnosti predvolal Rainsyho, aby vyjasnil svoje stanovisko k príspevku na svojom Facebookovom profile potom, čo sa naň sťažoval predseda parlamentu Heng Samrin.[29]

V roku 2016 Rainsy tiež obvinil vládu Hun Sena zo zosnovania vraždy politického aktivistu Kema Leya.[30] V októbri 2016 Rainsy požiadal o kráľovskú milosť, to však bolo zamietnuté premiérom Senom.[31] Vo februári 2017 mu bola zakázaná politická aktivita. Stalo sa tak na základe novej legislatívy predloženej premiérom Senom, ktorá zakazovala odsúdeným osobám viesť politickú stranu.[32] Rainsy odstúpil z postu predsedu CNRP a opustil stranu pred komunálnymi voľbami v roku 2017 a všeobecnými voľbami v roku 2018.[32] Rezignáciu CNRP akceptovala 12. februára 2017.[33]

Na čele CNRP ho nahradil Kem Sokha. Ten bol v septembri 2017 zatknutý vládou a až do novembra 2019 bol väznený bez vznesenia obvinenia a súdu. Sam Rainsy v reakcii na to vytvoril Kambodžské hnutie národnej záchrany (CNRM), ktorého cieľom je zvýšiť medzinárodný tlak na Senov režim. USA vo februári 2018 pozastavilo alebo obmedzilo programy na podporu kambodžskej armády, miestnych vlád a daňového úradu.[34] Nemecko vo februári 2018 pozastavilo vydávanie víz pre členov kambodžskej vlády.[35] EÚ v rovnakom mesiaci zvažovala opatrenia voči členom Hun Senovho režimu.[36] V marci 2018 Sokhovo väznenie bez súdu predĺžili o šesť mesiacov, čím mu zabránili zúčastniť sa parlamentných volieb v júli 2018 a Hun Sen odmietol návrh od Rainsyho na začatie rozhovorov na ukončenie krízy.

V auguste 2019 Rainsy naznačil úmysel vrátiť sa do Kambodže na Deň nezávislosti, teda 9. november 2019. Vláda potvrdila, že pokiaľ sa vráti, tak ho nechá zatknúť.[37]

V septembri 2019 Rainsy vyhlásil, že vládu Hun Sena je nutné ukončiť a vyzval občanov Kambodže na povstanie.[38] Na začiatku novembra 2019 Rainsy ohlásil ukončenie štvrtého exilu a plánovaný návrat do Kambodže, očakávaný 9. novembra 2019.[1][4] Rainsyho však 7. novembra 2019 na príkaz thajskej vlády na letisku Charlesa de Gaulla nevpustili do lietadla Thai Airways do Bangkoku, preto priletel až 9. novembra do malajzijského Kuala Lumpur, kde sa stretol s ďalšou líderkou opozície, Mu Sochua. Do Kambodže sa v plánovanom termíne nevrátil, keďže premiér Hun Sen povolal armádu na stráženie štátnych hraníc s Thajskom proti vpusteniu Rainsyho a pod hrozbou právnych konsekvencií zakázal aerolíniám lietajúcim do Kambodže, aby Rainsymu predali letenku.[39]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b RAINSY, Sam. The Fall and Rise of Cambodia’s Opposition [online]. project-syndicate.org, 2019-11-01, [cit. 2019-11-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. KONEČNÝ, Jakub. Vrátiť sa do Kambodže? Ťažšie, ako sa to zdá. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-11-11. Dostupné online [cit. 2019-11-12].
  3. OpenDevelopment [online]. opendevelopmentcambodia.net, [cit. 2019-11-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b 'No alternative': Rainsy determined to return to Cambodia [online]. aljazeera.com, [cit. 2019-11-12]. Dostupné online.
  5. BROWN, MacAlister; ZASLOFF, Joseph Jermiah. Cambodia Confounds the Peacemakers, 1979-1998. [s.l.] : Cornell University Press, 1998. ISBN 0801435366. S. 240. (po anglicky)
  6. HUGHES, Caroline. The Political Economy of the Cambodian Transition. [s.l.] : Routledge, 2003. 272 s. ISBN 978-1-135-78653-3. (po anglicky)
  7. Cambodian Opposition Leader Accepted as MP Ahead of Parliament Sitting [online]. rfa.org, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  8. a b CHANNYDA, Chhay. Phnom Penh Post - Rainsy stripped of lawmaker status [online]. phnompenhpost.com, Mon, 16 November 2015, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  9. CALD Chairs [online]. cald.org, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  10. News [online]. hrw.org, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  11. a b c d e f SOKCHEA, Meas. Phnom Penh Post - Rainsy sentenced to two years [online]. phnompenhpost.com, Tue, 26 April 2011, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  12. Human Rights in Asia 2011, edited by Thomas W.D. Davis & Brian Galligan (špecificky, kapitola 8, autor Sorpong Peou)
  13. Karbaum, Markus. "Cambodia’s Façade Democracy and European Assistance." Journal of Current Southeast Asian Affairs 30.4 (2012): 111-143
  14. Curley, Melissa. "7 Developments in Cambodian democracy." Democracy in Eastern Asia: Issues, Problems and Challenges in a Region of Diversity (2013): 138
  15. Cambodia: Opposition Leader Convicted in Absentia [online]. nytimes.com, 2010-09-23, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  16. PIKE, John. Military [online]. globalsecurity.org, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  17. Cambodian Authorities Say They’ll Arrest Sam Rainsy If He Returns [online]. rfa.org, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  18. a b Opposition leader Sam Rainsy returns to Cambodia [online]. Londýn : BBC, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. SOKHENG, Vong. Phnom Penh Post - NEC reiterates Rainsy’s ineligibility [online]. phnompenhpost.com, Thu, 18 July 2013, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  20. Cambodian opposition rejects Hun Sen election win [online]. telegraph.co.uk, 2013-07-29, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  21. King Convenes Cambodia’s Parliament Amid Opposition Boycott [online]. rfa.org, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  22. SOKCHEA, Meas. Phnom Penh Post - Opposition take oaths before King [online]. phnompenhpost.com, Wed, 6 August 2014, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  23. STAFF, Post. Phnom Penh Post - Political deadlock broken [online]. phnompenhpost.com, Tue, 22 July 2014, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. Cambodian Opposition Gets Parliamentary Commission Roles [online]. voacambodia.com, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. PONNIAH, Kevin. Phnom Penh Post - Leadership elections set [online]. phnompenhpost.com, Tue, 26 August 2014, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  26. Court Issues Arrest Warrant for Sam Rainsy [online]. english.cambodiadaily.com, 2015-11-13, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  27. SOKCHEA, Meas. Phnom Penh Post - Rainsy stands by Namhong accusation [online]. phnompenhpost.com, Fri, 20 November 2015, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  28. Saim Rainsy Faces New Charges [online]. Bangkok : Bangkok Post, 20.11.2015, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. Cambodian Court Summons Sam Rainsy in New Defamation Case [online]. rfa.org, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  30. Sam Rainsy a No-Show in Kem Ley Defamation Case [online]. english.cambodiadaily.com, 2016-08-19, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  31. Hun Sen Rejects CNRP Request for Pardons [online]. english.cambodiadaily.com, 2016-10-14, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  32. a b TURTON, Shaun. Phnom Penh Post - Sam Rainsy resigns from CNRP [online]. phnompenhpost.com, Sat, 11 February 2017, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  33. គណបក្ស​សង្គ្រោះ​ជាតិ​យល់ព្រម​ឲ្យ​លោក សម រង្ស៊ី លាលែង​ពី​គណបក្ស [online]. rfa.org, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  34. CASTILLO, Elizabeth. Trump administration says it's cutting aid to Cambodia over democracy rollbacks [online]. Politico, 02/27/2018 11:23 AM EST, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. Germany suspends visas for Cambodian government members over crackdown [online]. reuters.com, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. Cambodia - Council conclusions (26 February 2018) [online]. consilium.europa.eu, 26.2.2018, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. Hun Sen Vows to Arrest Sam Rainsy if He Returns, or Step Down As PM [online]. voacambodia.com, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. Video nie je dostupné. [online]. youtube.com, 2019-09-24, [cit. 2019-11-12]. [Cambodia's exiled former opposition leader calls for uprising Dostupné online.]
  39. Cambodian opposition leader Sam Rainsy arrives in Malaysia [online]. aljazeera.com, [cit. 2019-11-12]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]