Santon (pahorok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°11′18″S 16°45′50″V / 49,18833°S 16,76389°V / 49.18833; 16.76389
Santon
(Tvaroženský kopec, Padělek)
pahorok
Santon, 2009 (1).JPG
Santon
Štát Česko Česko
Okres Okres Brno-venkov, Juhomoravský kraj
Pohorie Dyjsko-svratecký úval
Nadmorská výška 296 m n. m.
Súradnice 49°11′18″S 16°45′50″V / 49,18833°S 16,76389°V / 49.18833; 16.76389
Geologické zloženie kulmské zlepence
Poloha v rámci Česka
Poloha v rámci Česka
Fire.svg
Poloha v rámci Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Santon (296 m n. m.) je pahorok v katastrálnom území obce Tvarožná v okrese Brno-venkov.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť kód]

Pahorok sa nazýval Tvaroženský alebo tiež Padělek. Pomenovanie Santon vzniklo v súvislosti s bitkou pri Slavkove. Francúzskym vojakom údajne pripomínal kopec Santon, na ktorý narazili pri Napoleonovom ťažení do Egypta v roku 1798.[1]

Prírodovedná lokalita[upraviť | upraviť kód]

Disambig.svg O prírodnej pamiatke pozri Santon (prírodná pamiatka).

Na svahoch kopca sa nachádza otvorené trávobylinné stanovište vzácnych rastlín a živočíchov, ktoré je od roku 1979 chránené ako prírodná pamiatka.

Bitka pri Slavkove[upraviť | upraviť kód]

Disambig.svg O historickej udalosti pozri Bitka pri Slavkove.

Santon sa stal významným oporným bodom v severnej časti bojiska bitky pri Slavkove 2. decembra 1805. Prírodné návršie bolo pred bitkou francúzskymi ženistami umelo zrovnané a opevnené tromi pásmi okopov, aby vytvorilo palebné postavenie pre 18 diel s ochranou 17. ľahkého pešieho pluku. Na západnej strane kopca bola umiestnená poľná kuchyňa. Pôvodná mariánska kaplnka na vrchole (odsvätená už v roku 1776) bola vojakmi tiež strhnutá.

Oblasť okolo Santona a pri cisárskej ceste z Brna na Olomouc obsadili pešie jednotky 5. armádneho zboru maršala Lannesa (Suchetova divízia severne od cesty a Caffarelliho južne) a záložná jazda maršala Murata (ľahké jazdecké divízie generálov Kellermanna, Treillarda a Milhauda na krídlach, Waltherova dragúnska divízia a dve ťažké jazdecké divízie generálov Nansoutyho a d'Hautpoula v zálohe medzi Santon a Žuráňou).

Proti nim, od rázcestia pri Holubiciach po Kovalovice stálo ruské vojsko genpor. kniežaťa Bagrationa, ktorý mal svoj štáb na Starej pozořickej pošte. Jeho 15 práporov pechoty (Pskovský, Archangelogorodský a Staroingermanlandský mušketiersky pluk, 5. a 6. poľovnícky pluk), 48 jazdeckých eskadrón (Pavlogradský a Mariupolský husársky pluk, Tverský a Petrohradský dragúnsky pluk a cárovnin kyrysnícky pluk) a 42 diel neskôr doplnilo jazdectvo zmiešanej rusko-rakúskej 5. kolóny pod velením podmaršálka kniežaťa Liechtensteina.

Kým na juhu bojiska prebiehali strety už od skorého rána, tu na severe obe strany vyčkávali – ruská kvôli tomu, že ešte nedostala rozkazy z veliteľstva a Liechtensteinovo jazdectvo sa zdržalo na ceste od Křenovíc, kde sa krížilo s pešími jednotkami 3. kolóny. Vojská sa dali do pohybu až po ôsmej hodine. Bagration narazil na húževnatú francúzsku obranu Santonu, a tak sa vrch pokúsil obísť severne a vpadnúť do tyla Suchetovej divízie. Rusi obsadili Tvarožnú a pri delostreleckej paľbe smrteľne zranili veliteľa jednej z francúzskych brigád generála Valhuberta. Z obce však boli opäť vytlačení.

Južne od cesty francúzi postúpili k Blažoviciam, ktoré aj napriek odporu ruských gardových práporov obsadili. V ďalšom postupe boli okolo desiatej hodiny zastavení až oneskoreným nástupom Liechtensteinovej ​​jazdy za pomoci ruskej cárskej gardy vedenej veľkovojvodom Konštantínom. Na planine medzi obcami Blažovice a Kruh (dnes časť Holubíc) došlo k najväčším jazdeckým stretom v bitke, prebiehajúcich asi do jedenástej hodiny. Po jedenástej už Lannesova pechota zvádzala boje o Pozořice a Kruh; krátko po poludní sa zmoncila Kruhu a potom aj Holubíc.

V tej dobe na bojisko dorazili od Olomouca dve batérie ťažkých kanónov rakúskeho majora Frierenbergera. Z návršia medzi Velešovicami a Kovalovicami pomohli ustupujúcim Bagrationovým jednotkám odpútať sa od útočiacich Francúzov a udržať front na úrovni Starej pozořickej pošty. Po druhej hodine popoludní, keď už bola celá bitka rozhodnutá, Bagration začal finálny usporiadaný ústup po ceste k Rousínovu, pričom zvyšky jazdectva utekali cez potok Rakovec pri Valche asi 1,5 km južne od Holubíc.[2][3]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Kaplnka Panny Márie Snežnej s pamätnými tabuľami

V roku 1832 bola na Santone znovu vybudovaná klasicistická kaplnka Panny Márie Snežnej. Na jej stenách sú dnes pamätné tabule francúzskych generálov Claparèda a Valhuberta a ruského generála Bagrationa, ktorých autorom je Vladimír Drápal. Od roku 1988 bola na vrchole kopca inštalovaná kópia francúzskeho poľného kanónu, a to až do roku 2009, kedy bola kvôli opakovaným útokom vandalov znesená do obce Tvarožná.

Na úpätí Santona je biely mramorový kríž so strieškou a girlandou ruží z roku 1987 na pamäť padlých vojakov. Pri ceste vedúcej okolo Santona z Tvarožnej do Jiříkovíc bol v roku 2000 vybudovaný pomník brigádnemu generálovi Valhubertovi, ktorý tu bol smrteľne zranený a zomrel po niekoľkých dňoch v Brne. Blízko je tiež Kosmákov kríž z roku 1943 od rezbára Jozefa Michka, ktorý nahradil svojho predchodcu z roku 1893 od Matúša Plotěného. Kríž stojí v miestach údajného hromadného hrobu.

Kaplnka, opevnenie Santona aj hrob pod kopcom boli vyhlásené kultúrnymi nehnuteľnými pamiatkami.[4][5][6]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ROZBOŘIL, Jan. Historická exkurze regionem Austerlitz. Brno : Pedagogická fakulta Masarykovej univerzity, 2007. Dostupné online. Kapitola 3.1, s. 27 – 28.
  2. HOCHEL, Marian, a kol. Bojiště Bitvy tří císařů u Slavkova: Průvodce po památkové zóně. 2. vyd. Brno : ČSNS, 2011. ISBN 978-80-254-6229-4. S. 133 – 137.
  3. UHLÍŘ, Dušan. Slunce nad Slavkovem. 3. vyd. Třebíč : Akcent, 2010. ISBN 978-80-7268-777-0. S. 328 – 351.
  4. http://monumnet.npu.cz/pamfond/list.php?IdReg=151014 Kaplnka P. Márie
  5. http://monumnet.npu.cz/pamfond/list.php?IdReg=130993 Poľné opevnenie bitky pri Slavkove
  6. http://monumnet.npu.cz/pamfond/list.php?IdReg=130992 Vojenský cintorín bitky pri Slavkove

Pramene[upraviť | upraviť kód]

  • HOCHEL, Marian, a kol. Bojiště Bitvy tří císařů u Slavkova: Průvodce po památkové zóně. 2. vyd. Brno : ČSNS, 2011. ISBN 978-80-254-6229-4. S. 133 – 137.
  • KRÁL, Adolf B. Mlčící svědkové bitvy. Ivančice : Okresní muzeum Brno-venkov, 1988. S. 8 – 12.
  • MUDRA, M. Přehled památných míst slavkovského bojiště. 1. vyd. Praha : Naše vojsko, 1958. S. 23 – 26.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Santon (kopec) na českej Wikipédii.