Savinien Cyrano de Bergerac

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Savinien Cyrano de Bergerac
Savinien Cyrano de Bergerac
francúzsky spisovateľ

Narodenie 6. marec 1619
Paríž, Francúzsko
Úmrtie 28. júl 1655 (36 rokov)
Paríž, Francúzsko

Savinien Cyrano de Bergerac, vlastným menom Hector-Savinien de Cyrano, (* 6. marec 1619 – † 28. júl 1655) bol francúzsky spisovateľ, okrem iného aj autor satiricko-utopických cestopisov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

O jeho živote podáva obraz len málo zachovaných prameňov, ktoré sú navyše dosť rozporuplné. Nie je istým ani fakt, či pochádzal z Gaskoňska, v ktorom sa nachádza mestečko Bergerac. Bol synom Abela de Cyrano, pána z Mauvières a Bergeracu, a Espérance Bellangerovej. Základné vzdelanie získal od miestneho kňaza, kde s ním študoval jeho priateľ a neskorší biograf Henri Lebret. Neskôr sa dostal do Paríža, kde študoval na kolégiu Dormans-Beauvais v Latinskej štvrti. Tu bol jedným z jeho učiteľov Jean Grangier, ktorého neskôr zosmiešnil v komédii Le Pédant joué (Oklamaný pedant). Vo veku devätnásť rokov vstúpil do gardového pluku a v rokoch 1639 a 1640 slúžil vo vojenských kampaniach, ktoré boli súčasťou tridsaťročnej vojny. Po roku 1640 Cyrano de Bergerac opustil vojenskú dráhu a venoval sa iba literatúre, najmä dráme, ktorú písal v prísne klasickom štýle.

Je veľmi pravdepodobné, že bol homosexuálne orientovaný[chýba zdroj]. Medzi rokmi 1640 a 1653 bol jeho blízkym priateľom (= milencom) Charles Coypeau d'Assoucy, spisovateľ a hudobník[chýba zdroj]. Neskôr sa obaja v zlom rozišli a písali na seba satirické texty[chýba zdroj].

Postavu Cyrana z Bergeracu preslávil francúzsky dramatik Edmond Rostand veršovanou divadelnou hrou Cyrano de Bergerac (1897). Na motívy tejto hry vznikli aj početné filmové spracovania. Predlohou pre postavu Roxany v hre E. Rostanda bola Cyranova sesternica, ktorá žila s jeho vlastnou sestrou Catherinou de Bergerac v konvente Dcér kríža. Reálnou postavou bol aj barón Christian de Neuvillette, ktorý spolu so Cyranom bojoval v kampani roku 1640.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Le pédant joué, 1645 (komédia, bola inšpiráciou pre Molièrovu hru Scapinove šibalstvá)
  • L’histoire comique contenant les états et empires de la lune, 1649, vyd. 1657 (román)
  • L’histoire comique contenant les états et empires du soleil, okolo 1650, vyd. 1662 (nedokončený román)
  • La mort d'Agrippine, 1654 (tragédia)
  • početné satirické a milostné listy

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • POKORNÝ, Jindřich a kol.: Kniha o Cyranovi : slavném šermíři, rváči, filozofu a básníkovi, o jeho době, přátelích i odpůrcích včetně proslulé stejnojmenné divadelní hry od Edmonda Rostanda. Praha : Mladá fronta, 1996. 422 s. ISBN 80-204-0501-1

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]