Schiller-Nationalmuseum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Novostavba Múzea modernej literatúry
Novostavba Múzea modernej literatúry

Schiller-Nationalmuseum je múzeum umiestnené v Marbachu (Nemecko) v scénickom parku, na vrchole kamennej planiny s výhľadom do údolia Neckar River. Mesto je rodiskom dramatika Friedricha Schillera, v tomto parku sa nachádza budova Štátneho Schillerovho múzea postavená v roku 1903 a Archív Nemeckej literatúry postavený v roku 1973. David Chipperfield Architects v novom modernom literárnom múzeu v Marbachu, v Nemecku skombinovali modernizmus a antiku s redukčným jasom.

Projekt novostavby[upraviť | upraviť kód]

Baroková budova Schillerovho múzea

Exteriér[upraviť | upraviť kód]

Investor, Nemecký literárny archív mal požiadavku, že potrebujú novú štruktúru prezentácie rukopisov a prvých vydaní kníh modernej éry Nemecka, s cieľom pritiahnuť širšiu verejnosť, nie len učencov a profesionálov. Múzeum modernej literatúry chcelo vytvoriť tretí diel unikátneho komplexu sústredeného v okolí národného Schillerovho múzea, neobarokovej budovy postavenej v roku 1903 Ludwigom Eisenlohrom a Carlom Weiglom na počesť Friedricha von Schillera vynikajúcej literárnej figúry. Samostatné výskumné a zbierkové centrum Nemeckého archívu, v štýle brutalistickej moderny bolo vystavané v roku 1973 na sever od Schillerovho múzea Jörgom Kiefnerom a Wolfgangom Lauberom. Celý komplex je umiestnený s prehľadom na Neckar River – romantický kraj, až na niektoré prvky priemyslu.

Priestor parku je nazvaný na počesť Friedricha Schillera - Schillerhohe, obsahuje ubytovanie pre bádateľov postavené v roku 1990 a mestskú sieň postavenú v roku 1950 pre Schillerove podujatia. Zlepenec pestrej architektúry bol ťažkým orieškom pre architektov, ktorí mu chceli dať jednotný štýl. Diskrétnosť sa na túto otázku ukázala ako najlepšia odpoveď. Obľúbené strohé múzeum v Marbachu v Nemecku, dospelo k čistote tvaru podriadením modernej a antickej architektúry. Je zaujímavé, že toto dielo venované k pozdvihnutiu Nemeckého kultúrneho dedičstva bolo navrhnuté britským architektom Davidom Chipperfieldom.

Vsadením do topografie, múzeum prezrádza rozdielne úrovne závislé podľa miesta pozorovania. Využitie strmého svahu pozemku, terasy umožnili vytvorenie veľmi rozdielnych osobitých znakov, zatienený vstup na vrchole kopca je naproti National Schiller Museum s jeho nádvorím a parkom, viacero skupín presýtených priestorov je umiestnených naproti údoliu. Pavilón je v priestore umiestnený na najvyššej terase. Vstupný priestor je pozoruhodný. Návštevník prechádza otvorenou terasou prehliadajúc údolie, potom zdoláva sériu nízkych schodov k vstupu, cez obrovské drevené dvere. To je v okamihu sklonu keď budova naznačuje svoj pôvod – zmysel pre postup ďalej, s bohatou ale vyberanou škálou materiálov a tlmeným nasvietením zhora.

Interiér[upraviť | upraviť kód]

Interiér múzea ukazuje v sebe pokles prostredníctvom loggie, vstupnej haly a schodiska, pripravujúce návštevníka na tmavú drevenú výstavnú galériu, osvetlenú len umelým osvetlením, ktoré odhaľuje krehkosť a citlivosť vystavených diel. Súčasne, každý z týchto environmentálne riadených priestorov je prirodzene osvetlený z chodby, vyvážujúce pohľady k upokojeniu, vytvoreného sveta textov a rukopisov so zeleným a malebným údolím na opačnej strane od okien.

Múzeum zobrazuje artefakty 20. storočia z archívu nemeckej literatúry, obzvlášť originálne rukopisy Franza Kafku. V budove sa nachádzajú diela nemeckých literárnych autorov 20. storočia, ako z východného, tak i západného Nemecka – kultúrne zjednotenie.

Je veľa vecí k vyzdvihnutiu na tejto budove – architektovo usmerňovanie a rozlišovanie vo výbere materiálov sa stalo znakom – ale je to predovšetkým v narábaní s obtiažnym celkom, ktorým táto stavba vyniká. Toto je budova ktorá je súčasne bohatá a zdržanlivá, tento trik Chipperfield vystihol rovnako dobre ako iný dnes pracujúci architekt svetového mena. Ale to je v narábaní s celkom, a tým táto budova vyniká. Chipperfield vytvoril budovu, ktorá už len svojim stvárnením vytvára minimálne polovicu zážitku z návštevy v návštevníkovi, ak nie je chrámom, potom má byť svätyňou pre dušu gramotného národa. Jasne definovaný materiálový koncept využívajúci materiály (čistý pohľadový betón, opieskovaný rekonštruovaný kameň s vápencovým spojivom, vápenec, drevo a sklo). Dodávajú pokojný a racionálny jazyk a zmyselnú fyzickú prítomnosť.

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

Budova vyhrala 1. miesto za excelentnú architektúru Royal Institute of British Architects – RIBA Stirling Prize 2007

Stavba v skratke[upraviť | upraviť kód]

  • Investor: Deutsches Literaturarchiv Marbach
  • Realizácia: 2002 - 2006
  • Zastavaná plocha: 3800m2
  • Architekt: David Chipperfield Architects
  • Stavebný inžinier: Ingenieurgrupppe Bauen
  • Technické zabezpečenie: Jaeger, Morhinweg + Partner Ingenieurgesellschaft / Ibb Burrer + Deuring Ingenieurburo GmbH
  • Stavebný dohľad: Wenzel + Wenzel
  • Projekčný manažment: Drees and Sommer Projektmanagement und Bautechnische Beratung

Zdroje[upraviť | upraviť kód]