Selenografické súradnice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Selenografické súradnice

Selenografické súradnice sú súradnice používané pre orientáciu na mesačnom povrchu. Každý bod na mesačnom povrchu je určený dvoma číselnými údajmi, ktoré možno prirovnať k zemepisnej šírke a zemepisnej dĺžke na Zemi.

Selenografická šírka a dĺžka[upraviť | upraviť kód]

Selenografická (mesačná) dĺžka je určená uhlovou vzdialenosťou na východ alebo na západ od nultého poludníka na Mesiaci, selenografická šírka je určená uhlovou vzdialenosťou na juh alebo na sever od mesačného rovníka. Nultý poludník a rovník sa na Mesiaci pretínajú v oblasti Sinus Medii (Záliv stredu) nachádzajúcom sa približne uprostred privrátenej pologule Mesiaca.

  • Selenografická šírka - býva mimo číslic označená anglickými písmenami N (North - sever) alebo S (South - juh). Pokiaľ nie je písmeno uvedené, kladná hodnota čísla znamená sever, záporná juh.
  • Selenografická dĺžka - býva mimo číslic označená anglickými písmenami W (West - západ) alebo E (East - východ). Pokiaľ nie je písmeno uvedené, kladná hodnota čísla znamená východ, záporná západ.

Západ a východ na Mesiaci bol až do roku 1961 definovaný z pohľadu zo Zeme. V tomto roku sa Medzinárodná astronomická únia rozhodla, že východ bude určený z pohľadu pozorovateľov na Mesiaci, tzn. že slnko pre pozorovateľa na mesačnom povrchu bude vychádzať na východe.[1] Pretože v oblasti priesečníku mesačného poludníka a rovníka sa nenachádza žiadny významný bod, v praxi vychádzajú astronómovia z miesta na Mesiaci nazvaného Mösting A, čo je malý sekundárny kráter pri kráteri Mösting nachádzajúceho sa blízko Sinus Medii. Súradnice tohto malého krátera sú: selenografická šírka: 3° 12' 43,2" južne od rovníka, selenografická dĺžka: 5° 12' 39,6" západne od nultého poludníka.[2]

Colongitudo[upraviť | upraviť kód]

Colongitudo (skratka col.) je selenografická dĺžka ranného terminátora (rozhranie medzi dňom a nocou pri „svitaní“), ktorá sa počíta od základného (nultého) poludníka smerom k západu ako priesečník s mesačným rovníkom.[3] Jeho hodnota rastie od 0° do 360° v smere postupujúceho terminátora, podľa nej možno poznať, nad ktorými oblasťami na povrchu Mesiaca vychádza Slnko. Ranný terminátor vytvára na povrchu Mesiaca polkružnicu, kde začína svietiť Slnko. Ako Mesiac pokračuje vo svojej dráhe, táto polkružnica (respektíve s večerným terminátorom celá kružnica - kompletný terminátor) sa pohybuje v selenografickej dĺžke. Pre večerný terminátor je potrebné pripočítať 180°.[4]

Nízky uhol slnečného svetla spôsobuje to, že objekty na povrchu Mesiaca vrhajú ostré tiene, teda sú tieto objekty v blízkosti terminátora vhodné pre pozorovanie či fotografovanie pomocou teleskopu. Pozorovateľ tak musí poznať polohu terminátora, aby si mohol zostaviť plán vybraných objektov, ktoré chce skúmať. K tomuto účelu slúžia colongitudo.

Prvá štvrť je pri col. 0°, spln okolo col. 90°, posledná štvrť pri col. 180° a nov pri col. 270°.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Gabzdyl P.: Měsíc, AVENTINUM s.r.o., Praha 2006, ISBN 80-86858-22-7, str. 68
  2. Antonín Rükl: Atlas Měsíce, Aventinum (Praha 1991), kapitola Lalande, str. 112, č. mapového listu 43, ISBN 80-85277-10-7
  3. Antonín Rükl: Atlas Měsíce, Aventinum (Praha 1991), kapitola Slovníček odborných výrazů, str. 215, ISBN 80-85277-10-7
  4. Antonín Rükl: Atlas Měsíce, Aventinum (Praha 1991), kapitola Tabulky pro výpočet hodnoty colongitudo, str. 212, ISBN 80-85277-10-7

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]