Skalný dóm

Skalný dóm (po arabsky: مسجد قبة الصخرة Masdžid kubbatu 's-sachra, po hebrejsky: כיפת הסלע Kipat ha-sela) je islamská svätyňa v centre Chrámovej hory v Jeruzaleme, ktorú moslimovia nazývajú Vznešená a ušľachtilá svätyňa (al-Haram al-kudsí aš-šaríf, arabsky: الحرم القدسي الشريف), Židia a kresťania Chrámová hora (hebrejsky: הר הבית Har ha-bajit).

Skalný dóm je asi najznámejšou pamiatkou Jeruzalema a bol postavený v rokoch 687 až 691 9. kalifom Abd al-Malikom. Po stáročia ju európski cestovatelia mylne nazývali mešita Umar ibn al-Chattáb alebo Omarova mešita. Tá sa však nachádza v Starom meste, v kresťanskej štvrti, neďaleko Chrámu Božieho hrobu.

Náboženský význam

Moslimovia veria, že skala v centre Dómu je tá, po ktorej v roku 621 vystúpil Mohamed v sprievode anjela Gabriela na Nočnú cestu do neba. Tam sa radil s Mojžišom a pred návratom na zem dostal moslimské modlitby. Súra 17 v Koráne, nazvaná „Nočná cesta“, opisuje cestu Mohameda z al-Masdžid al-haram („posvätnej mešity“) do al-Masdžid al-aksá („najvzdialenejšej mešity“). Keďže sa v celom Koráne ani raz neobjavuje slovo Jeruzalem (al-Kuds) a v Mohamedových časoch bol pod byzantskou nadvládou, neskoršia moslimská tradícia v Sunne identifikovala Masdžid al-haram ako mešitu v Mekke a Masdžid al-aksá ako Chrámovú horu v Jeruzaleme).

V judaizme je skala miestom, kde Abrahám podstúpil skúšku, ktorá mala preveriť jeho oddanosť Bohu tým, že mal obetovať svojho syna Izáka. Moslimovia veria, že táto udalosť sa týkala iného Abrahámovho syna, Izmaela, a stala sa v púšti Mina, kde putujú ročne milióny moslimov. Tu je rozpor medzi svetskými učencami o rovnosti vrchu Mórija (kde nastala táto skúška podľa Biblie), Chrámovou horou a skalou, kde Jákob sníval o anjeloch stúpajúcich po rebríku do neba. Naopak, ortodoxní Židia nepochybujú, že sa všetky tieto udalosti stali na tomto mieste.

Táto skala bola pravdepodobne tou, na ktorej bola uložená Archa zmluvy počas Prvého chrámu. V období druhého chrámu bola na tomto mieste hlavná svätyňa Chrámu, tzv. Kodeš ha-kodašim, Najsvätejšia svätyňa. Rabínska legenda tiež hovorí, že tento kameň je základným kameňom celého sveta a je jeho stredom (odtiaľ jeho meno אבן השתייה – Even ha-štija - Základný kameň).

Kresťania veria, že na mieste súčasného Dómu, nechal v období Byzantskej ríše Konštantín Veľký postaviť malý kostol nazvaný Chrám svätého Cyrila a svätého Jána, neskôr zväčšený a premenovaný na Chrám Svätej múdrosti.

Stavba

V roku 630 Umar ibn al-Chattáb s pomocou Ka’aba al-Achbara obnovil Základný kameň, vykopal ho z prachu a očistil jeho okolie. Umar sa rozhodol postaviť mešitu v južnej časti Chrámovej hory, aby bola skala na sever od nej a predišlo sa nedorozumeniu, že modliaci moslimovia sa klaňajú jej a nie Ka’abe v Mekke. Stavbu Dómu začal kalif Abd al-Malik ibn Marwan v roku 685 a trvala do roku 691.

Stavbu riadili Jazid ibn Salam z Jeruzalema a Radža' ibn Hajwa z Beisanu (Bet Še’an) a mešita má priemer kopule 20,2 m a výšku 20,48 m. Dóm má tvar byzantského osemuholníka, štruktúrou určený k uchovávaniu a uctievaniu svätých pozostatkov a je skvelým príkladom stredného byzantského umenia. Priečelie je zhotovené z porcelánu s súry z Koránu sú písané cez vrchol v dlažbe zo 16. storočia.

Počas križiackeho obdobia bol Dóm zverený Augustiánom, ktorí ho zmenili na kostol a Mešita al-Aksá sa stala kráľovským palácom Baldwina I. v roku 1104. Templárski rytieri, ktorí verili, že Dóm je na mieste pôvodného Šalamúnovho chrámu, zriadili v Mešite al-Aksá priliehajúcej k Dómu svoj hlavný stan. Tuto funkciu mala po väčšinu 12. storočia. „Templum Domini“ (Chrám Pána), ako ho nazývali, bol uvádzaný na oficiálnych pečatiach veľmajstrov a stal sa architektonickým modelom pre templárske kostoly v Európe.

Po dobytí Jeruzalema Saladinom v roku 1187 sa Skalný dóm a al-Aksá stali opäť moslimskými svätyňami. Kríž na vrchole kopuly bol nahradený zlatým polmesiacom a došlo k úpravám Chrámovej hory a mešity al-Aksá. Chrámová hora bola centrom záujmu všetkých moslimských vládcov a rozsiahle stavebné úpravy sa vykonalo za vlády Suleimana I., kedy bola kopula pokrytá dlažbou Iznik a za vlády Mahmúda II. v roku 1817.

Kopula bola silno poškodená počas zemetrasenia v Palestíne 11. júla 1927 a v roku 1955 začal Jordánskou vládou nový program opráv s pomocou fondov arabskej vlády a Turecka. Bola nahradená časť poškodenej dlažby a v roku 1960 i kopula pokrytá odolnou hliníkovou a bronzovou zliatinou. Reštauračné práce boli ukončené v roku 1964. V roku 1988 bola vďaka daru jordánskeho kráľa Husajna obnovená zlatá kopula, na ktorú sa použilo 80 kg zlata za 8,2 miliónov dolárov.

Po šesťdňovej vojne v roku 1967 prevzal Izrael kontrolu nad Dómom a zrušil 20 rokov trvajúci zákaz vstupu Židov do Starého mesta. Po ukončení vojny prevzala správu nad Chrámovou horou moslimská rada Waqf, no stále je izraelským územím.