Sokratov dom
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Sokratov dom je dom podľa konceptu starogréckeho učenca Sokrata (469 pred Kr. - 399 pred Kr.) vychádza zo snahy riešiť dom tak, aby bola zabezpečená optimálna tepelná pohoda vnútorného prostredia domu.
Princíp
Dom lichobežníkového tvaru v pôdoryse aj reze vychádza z gréckeho megarónu so vstupným portikom (predsieňou), ktorý vytvára prechodný medzipriestor z exteriéru do interiéru. Je založený na princípe, aby v letnom období bol vnútorný priestor chránený pred slnečným žiarením, zatiaľ čo v zimnom období je snaha dom čo najviac otvoriť a umožniť vnikať slnečným lúčom do vnútorného priestoru. Tvarové riešenie vychádza zo znalostí geometrie slnečného lúča.
Sokrates navrhol južné priečelie domu vyššie, aby sa lepšie využívali lúče zimného slnka a severné priečelie nižšie z dôvodu ochrany pred zimnými vetrami. Jadro domu je od exteriéru oddelené nárazovými tepelnými zónami: na juhu predsieňou a na severe skladovacím priestorom. Sklon strechy je v takom uhle, aby umožňoval prenikanie zimných slnečných lúčov do celej hĺbky dispozície domu a zabezpečovali tak vyhrievanie domu. Strecha sklonená na sever zároveň zvyšuje odraz žiarenia. Vysunutie strechy a hĺbka južnej predsiene zamedzujú vnikaniu letných slnečných lúčov do interiéru a zabraňujú jeho prehrievaniu. Princíp Sokratovho slnečného domu veľmi dobre ilustruje zásady pasívneho využívania slnečného žiarenia v budovách s celopresklenou južnou fasádou, ktoré sú v dnešnej dobe čoraz viac rozšírené.
Schéma
1 - letné slnečné lúče, 2 -zimné slnečné lúče, 3 – predsieň (južná nárazníková zóna), 4 – obytný priestor (jadro domu), 5- skladovací priestor (severná nárazníková zóna)
Tvarové riešenie
Východiskom pre tvarové riešenie domu na Sokratovom princípe je zemepisná šírka lokality, v ktorej sa dom nachádza. Ak od kolmice vynesieme uhol rovnajúci sa stupňom zemepisnej šírky, dostaneme výsledný uhol, ktorý určuje výšku slnka nad horizontom na poludnie v deň rovnodennosti ( 21.3., resp. 23.9.)
Určenie sklonu strechy
Ak od výsledného uhla odpočítame 23,5°, dostaneme výšku slnka nad horizontom v čase zimného slnovratu (21. decembra). Táto hodnota určuje minimálny sklon strechy Sokratovho domu.
Určenie vyloženia strechy a hĺbky predsiene
Ak k výslednému uhlu pripočítame hodnotu 23,5°, dostaneme výšku slnka nad horizontom v čase letného slnovratu. Tento uhol určuje vyloženie strechy a hĺbku predsiene, aby bránili vnikaniu slnečných lúčov do interiéru domu.