Sony (spoločnosť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sídlo spoločnosti Sony v tokijskej Ginze
Sídlo Sony Group v tokijskej štvrti Minato

Sony Corporation (jap. ソニー株式会社 – transkripciou Soní kabušiki gaiša)[1][2] je jedna z najväčších mediálnych korporácií, právnou formou de facto akciová spoločnosť, ktorá sídli v japonskom Tokiu. Je to predovšetkým výrobca elektroniky, videa, videohier, nástrojov na komunikáciu a produktov informačných technológií pre konzumný aj profesionálny trh.

Produkty[upraviť | upraviť zdroj]

K najvýznamnejším vynálezom a vývojovým počinom z dielne Sony patrí televízor s farebným systémom Trinitron z roku 1968, ktorý bol na tie časy prelomový tým, že dokázal vytvoriť dokonalejší a vernejší obraz. V roku 1971 predstavila spoločnosť farebný videorekordér, o štyri roky neskôr prvý domáci videorekordér na svete Betamax. Obrovskú popularitu získal vreckový hudobný prehrávač pod názvom Walkman z roku 1979. V roku 1983 v spolupráci s firmou Philips uviedlo Sony na trh novú technológiu audio disku CD, pričom súčasne bol predstavený aj prvý CD prehrávač. Sony vzápätí posunulo značku Walkman k prenosným CD prehrávačom a vznikla séria diskmanov. V roku 1995 uviedla na trh úspešnú hernú konzolu PlayStation, neskôr aj pokračovania, PlayStation 2 v roku 2001 a PlayStation 3 v roku 2006 a stal sa kultovým výrobkom. Nasledujúcou verziou bol PlayStation 4 ktorý bol uvedený v roku 2013. Najnovšia verzia je PlayStation 5, vydaná v roku 2020.

Dejiny spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1946 mladý inžinier Masaru Ibuka a fyzik Akio Morita, ktorí sa stretli počas vojny vo vojenskej výskumnej komisii japonského loďstva, investovali 190 000 jenov, v prepočte asi 500 dolárov, aby rozbehli opravovňu. Vznikla tak spoločnosť so zložitým názvom Tókjó Cušin Kógjó (Tokyo Telecommunications Engineering Corporation), ktorá sídlila v Tokiu a spočiatku mala iba 20 zamestnancov. Okrem opráv elektrospotrebičov sa snažila Tókjó Cušin Kógjó venovať aj vývoju a ponúkala vlastný výrobok, novinku - automatický varič ryže. Hoci bol tento prístroj v tej dobe v Japonsku veľmi populárny, slávu spoločnosti nepriniesol. Dôvod bol prostý. Išlo o zložitý prístroj na jednoduchú činnosť. Zakladatelia Sony sa z toho poučili a začali vyrábať jednoduchú spotrebnú elektroniku. Snaha o invenciu a inováciu sa stala Sony vlastnou, a z tohto hľadiska sa našlo len málo spoločností, ktoré boli schopné sa Sony vyrovnať. Skutočný prelom však nastal o niekoľko rokov neskôr, a to v roku 1954. Inžinieri Sony už vtedy snívali o malom rádiu, ktoré by bolo možné nosiť so sebou po celý deň. V tom čase zároveň firma získala licenciu na výrobu tranzistorov vynájdených v Amerike. Pôvodné rádiá boli veľké a ťažké, tranzistory sa totiž nezvykli používať pri výrobe rádioprijímačov, ktoré boli plne elektrónkové. Ale zrodil sa nápad vytvoriť tranzistorové rádio, ktoré Moritova a Ibukova spoločnosť uviedla na trh v nasledujúcom roku.

Názov spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dosiahnutý úspech podnietil ambície dvojice poobzerať sa po širšom trhu, než bol japonský. To si vyžadovalo vytvoriť medzinárodnú tvár spoločnosti a meno, ktoré by bolo ľahšie zapamätateľné. A tak spojením jedného slova a jedného slovného spojenia – latinského „sonus“, ktoré je koreňom anglických slov „sound“ (zvuk) a „sonic“ (zvukový), a slovného spojenia „sonny boy“, ktoré označovalo mladého človeka voľného a priekopníckeho ducha – vznikol názov Sony. Takýto názov mal upozorňovať na to, že spoločnosť je mladá a ľudia v nej zamestnaní oplývajú energiou a vášňou tvoriť bez akýchkoľvek bariér či obmedzení.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 定款 [online]. Tokio: ソニー株式会社, 1946-04-19, rev. 2009-06-19, [cit. 2014-07-29]. Dostupné online. Archivované 2015-09-08 z originálu. (po japonsky)
  2. Articles of Incorporation [online]. Tokio: Sony Corporation, 1946-04-19, rev. 2009-06-19, [cit. 2014-07-29]. Dostupné online. Archivované 2015-09-05 z originálu. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]