Space Rider (kozmonautika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Space Rider
Základné údaje
VýrobcaThales Alenia Space, Avio
Krajina pôvoduEÚ Európska únia
PrevádzkovateľEurópska vesmírna agentúra
PoužitieVedecké a technologické experimenty v mikrogravitácii
Technické údaje
Typopakovateľne použiteľná kozmická loď
Nosná raketaVega-C
Životnosť2 mesiace na nízkej obežnej dráhe, 6 letov
Hmotnosť pri štarte4 200 kg
Prázdna hmotnosť2 200 kg
Kapacita posádky0 (bezpilotný)
Kapacita nákladu800 kg, 1200 L
Výška4,6 m
Dĺžka5,1 m
Šírka2,2 m
MotoryHall Effect Thruster, Z40
Oblasť pôsobenianízka obežná dráha Zeme
Výrobné špecifikácie a súvisiace zariadenia
Stavvo vývoji
Prvý štartPlánovaný na koniec roku 2024

Space Rider (Space Reusable Integrated Demonstrator for Europe Return) je plánovaný bezpilotný vesmírny dopravný systém, ktorý má poskytnúť Európskej vesmírnej agentúre (ESA) cenovo dostupný a pravidelný prístup do vesmíru. Je to vesmírne plavidlo, ktoré sa po štarte na rakete Vega-C udrží na nízkej obežnej dráhe približne dva mesiace. V jeho nákladovom priestore sa budú vykonávať experimenty v oblastiach ako farmaceutika, biomedicína, biológia a fyzika.[1] Na konci svojej misie sa Space Rider vráti na Zem so svojím nákladom a pristane na dráhe. Potom bude opravený a pripravený na ďalší let.[2] Space Rider je výsledkom talianskeho Programu pre opakovane použiteľný demonštrátor na obežnej dráhe v Európe (Programme for Reusable In-orbit Demonstrator in Europe – PRIDE) v spolupráci s ESA.[2] Prvý let Space Ridera je naplánovaný na koniec roka 2024.[3]

Space Rider sa skladá z dvoch hlavných častí: modulu pre návrat do atmosféry (RM) a modulu pre služby na obežnej dráhe (SM). Modul RM je zodpovedný za ochranu plavidla a nákladu pred tepelnými účinkami pri vstupe do atmosféry, za riadenie letu a pristátie na dráhe. Modul SM je zodpovedný za poskytovanie elektrickej energie (solárne panely), komunikáciu a manévrovanie plavidla na obežnej dráhe.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

Ciele misie sú:

  • Monitorovanie Zeme z vesmíru
  • Testovať nové technológie pre opakovane použiteľné vesmírne systémy, ako sú tepelná ochrana, navigácia, riadenie, komunikácia a pristátie.
  • Ponúknuť cenovo dostupné služby pre zákazníkov z verejného aj súkromného sektora.
  • Vykonať užitočné a zaujímavé experimenty vo vesmíre.

AVUM+[upraviť | upraviť zdroj]

AVUM+ je skratka pre Attitude Vernier Upper Module, čo je horný stupeň rakety Vega-C. AVUM+ zabezpečuje riadenie a je navrhnutý pre dlhodobé pobyty vo vesmíre. AVUM+ má hmotnosť paliva 740 kg a hlavný motor poskytuje priemerný ťah 2,42 kN. Po nasmerovaní sondy Space Rider na vstup do atmosféry sa AVUM+ odhodí do atmosféry, aby sa minimalizoval kozmický odpad.

AVUM+ je vylepšenou verziou AVUM, ktorý je horným stupňom rakety Vega. AVUM+ má väčšiu kapacitu paliva, lepší riadiaci systém a nový motor RD-868P.

Priebeh misie[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj rakiet Vega

Raketa odštartuje z Guyanského vesmírneho strediska vo Francúzskej Guyane.

Modul AVUM+ zostane na orbite so sondou Space Rider približne dva mesiace, počas ktorých bude vykonávať zmeny obežnej dráhy podľa potreby. Na sonde sa budú nachádzať rôzne experimenty v objeme 1200 litrov a hmotnosti 600 kg.[3][4] Experimenty budú vykonávané v oblastiach ako farmaceutika, biomedicína, biológia a fyzika. Experimenty budú vystavené mikrogravitácii, vakuu, solárnej radiácii a elektromagnetickému poľu.

Na konci misie modul AVUM+ zapáli svoj motor na zníženie rýchlosti a zmenenie orbity. Potom sa oddelí od Space Rider a zničí sa v atmosfére. Space Rider potom vstúpi do atmosféry pod kontrolou svojho riadiaceho systému. Po znížení rýchlosti sa otvorí padák, ktorý spomalí sondu umožní mu pristáť na dráhe s presnosťou 150 metrov.

Po pristátí sa plavidlo Space Rider odvezie do hangáru, kde sa vyloží náklad a vykonajú sa potrebné opravy a údržba. Space Rider je navrhnuté tak, aby bolo možné ho použiť až šesťkrát.[3]

Vega C[upraviť | upraviť zdroj]

Vega C je nosná raketa s výškou takmer 35 m a hmotnosťou pri štarte 210 t. Je schopná umiestniť približne 2300 kg na polárnu obežnú dráhu vo výške 700 km. 12 Vega-C používa nový rad nosičov nákladu, ktoré dokážu prispôsobiť sa rôznym tvarom a veľkostiam nákladu, od CubeSatov s hmotnosťou 1 kilogramu až po jeden veľký náklad.

Raketa Vega-C sa skladá z štyroch stupňov:

  • Prvý stupeň je P120C, ktorý používa tuhé palivo. Motor má hmotnosť 143,6 t a priemerný ťah 4,500 kN. Tento stupeň je použitý aj ako posilňovač rakety Ariane 6.
  • Druhý stupeň je Zefiro-40, ktorý používa tiež tuhé palivo. Motor má hmotnosť 36,2 t a priemerný ťah 1304 kN. Tento stupeň je nový v porovnaní s raketou Vega.[4]
  • Tretí stupeň je Zefiro-9, ktorý je rovnaký ako pri rakete Vega. Je to pevný raketový motor s hmotnosťou 10 t a priemerným ťahom 260 kN.
  • Štvrtý stupeň je AVUM+, ktorý je horným stupňom poháňaný kvapalnou raketovou zmesou UDMH a oxidom dusičitým. Tento stupeň má hmotnosť 697 kg a priemerný ťah 2,42 kN. Môže sa opätovne zapáliť, čo umožňuje dosiahnuť rôzne orbity a uvoľniť viacero nákladov na jednej misii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Space Rider [online]. www.esa.int, [cit. 2023-06-22]. Dostupné online.
  2. a b ESA signs contracts for reusable Space Rider up to maiden flight [online]. www.esa.int, [cit. 2023-06-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c To orbit and back with Space Rider [online]. www.esa.int, [cit. 2023-06-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b Zefiro 40 (Z40) Engine Bench Test | Avio [online]. Avio.com, [cit. 2023-06-22]. Dostupné online. (po anglicky)