Zobrazenie zdroja stránky Srnec lesný

{{Infobox živočíchy|
Názov=srnec lesný|
Obrázok=Capreolus capreolus 2 Jojo.jpg|
Titulok=Samec a samica srnca lesného.|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[http://www.iucnredlist.org/details/42395/0 IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.]</ref>|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podrýša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Podtrieda po slovensky= [[živorodé]] |Podtrieda po latinsky=Theria|
Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]] |Nadrad po latinsky=Eutheria|
Rad po slovensky= [[párnokopytníky]]|Rad po latinsky=Artiodactyla|
Podrad po slovensky= [[prežúvavce]]|Podrad po latinsky= Ruminantia|
Čeľaď po slovensky= [[jeleňovité]]|Čeľaď po latinsky=Cervidae|
Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=Capreolinae|
Rod po slovensky= [[srnec]]|Rod po latinsky=Capreolus|
Druh po slovensky=srnec lesný|Druh po latinsky=Capreolus capreolus|
Binomické meno=Capreolus capreolus|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linné]]|
Dátum1=1758|
Synonymá=''Cervus capreolus'' Linnaeus, 1758| 
Obrázok2=Areale Capreolus capreolus.jpg|
Titulok2= Rozšírenie srnca lesného.
}}
'''Srnec lesný'''<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy
  | priezvisko = Krištofík
  | meno = Ján 
  | priezvisko2 = Danko
  | meno2 = Štefan 
  | spoluautori = et al.
  | titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana 
  | rok = 2012
  | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
  | miesto = Bratislava
  | isbn = 978-80-224-1264-3
  | kapitola = Srnec lesný - Capreolus capreolus
  | poznámka = Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová
  | strany = 516 - 522
}}</ref> (staršie: '''srnec hôrny, srnec obyčajný, srna hôrna''',(?) '''srna obyčajná''', (?) '''srna lesná'''; lat. ''Capreolus capreolus'') je hojne rozšírený [[Párnokopytníky|párnokopytník]] z [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[jeleňovité]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol doložený na 93,7 % územia.<ref name="CicavceSK" />

== Opis ==
Srnec lesný je relatívne malým zástupcom svojej čeľade. Dosahuje hmotnosť medzi 17 – {{kg|30}}, dĺžku 90 – {{cm|130|m}} a v kohútiku meria 65 – {{cm|85|m}}<ref name="SAŽP"/>. Chvost je veľmi krátky (2 – {{cm|6|m}}) a sotva viditeľný<ref name="SAŽP"/>. Cez leto má jeho srsť až mierne hrdzavo-červený odtieň, s príchodom zimy však narastá nová zimná srsť a jej sfarbenie znateľne tmavne (srnčia zver prefarbuje). Samce majú relatívne krátke parožky, ktoré môžu u jedincov v dobrých podmienkach dorásť až do dĺžky {{cm|25|m}}. Každý rok, v rozmedzí od októbra do novembra, samce svoje parožky zhadzujú a na jar budúceho roku (marec – apríl) im narastajú nové, ktoré sú spočiatku pokryté akousi zamatovou vrstvou, ktorá sa nazýva lyko a vyživuje paroh pri vývoji a raste. Po dokončení vývoja parôžkov sa srnec zbaví odumretého lyka otieraním a otĺkaním o slabé kmene stromov alebo drevín. Srnčie parožky môžu byť jednoducho zahrotené, ale môžu mať aj 4 až 6 výsad. Takže to môže byť špičiak, vidliak, šestorák, výnimočne osmorák (štyri výsady na jednom parožku) alebo raritný srnec s rôzne nepravidelne deformovaným a členitým parožím. Srnec svoje parožky zhadzuje v novembri a decembri. Srnec sa loví od 16. mája do 30. septembra, srny a srnčatá od 1. septembra do 31. decembra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kalendár lovu zveri na Slovensku, Podľa vyhlášky č. 172/75 Zb., č. 231/97 Z. z. a č. 230/01 Z. z.
  | url = http://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=3778
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 18.10.2011
  | vydavateľ = Lesy Slovenskej republiky š.p.
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
=== Farebné odchýlky ===
Veľmi vzácne je možno naraziť na srnčích [[albinizmus|albínov]]. Tí v dôsledku svojho nedostatku často trpia aj zlým zrakom a sú svetloplachí. Medzi poľovníkmi sa traduje, že zastreliť srnu-albína prináša smolu, respektíve, že kto zastrelí srnu-albína, do roka zomrie. Jednu srnu-albína chová [[ZOO Děčín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vzácnou srnu albína pokousali psi, pomohli jí v zoo
  | url = http://www.novinky.cz/domaci/188142-vzacnou-srnu-albina-pokousali-psi-pomohli-ji-v-zoo.html
  | dátum vydania = 1. 1. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 18.10.2011
  | vydavateľ =
  | miesto = 
  | jazyk = česy
}}</ref>

== Rozšírenie ==

Srnec lesný žije v [[Lužný les|lužných lesoch]] aj vo vysokohorských smrekových [[les]]och. Obľubuje hlavne nepravidelné lesy s lúkami.<ref name="CON"/> Za súmraku a svitania, keď je najaktívnejší, veľmi často navštevuje poľnohospodársku krajinu a často preniká až na okraje sídiel. Obýva prakticky celú [[Európa|Európu]], vo veľkom počte chýba iba na severe [[Škandinávia|Škandinávie]], zasahuje aj až k pobrežiu [[Kaspické more|Kaspického mora]] a na územie [[Malá Ázia|Malej Ázie]].  

Na Slovensku<ref name="CON">{{Citácia knihy
 | priezvisko = Sládek
 | meno = Jozef
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = Mošanský
 | meno2 = Aristid
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | titul = Cicavce okolo nás
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Osveta
 | miesto = Martin
 | rok = 1985
 | počet strán = 254
 | url = 
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 131
 | jazyk = 
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Bútora
  | meno = Ľubomír
  | odkaz na autora = 
  | titul = Fibromatóza (fibropapilomatóza) srnčej zveri na Slovensku - nádorové ochorenie -
  | url = http://www.spzzv.sk/pg003.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160308170624/http://www.spzzv.sk/pg003.html
  | dátum archivácie = 2016-03-08
  }} „srnčia zver v podmienkach Slovenska najrozšírenejším a najpočetnejším druhom raticovej zveri“</ref> a v Česku patrí k najpočetnejším párnokopytníkom. V roku 1970 bola jeho početnosť v Česku odhadovaná na 198 000 jedincov, v roku 2003 už na viac ako 300 000 jedincov (najviac od 60. rokov 20. storočia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kerles
  | meno = Marek
  | odkaz na autora = 
  | titul = V lesích je historicky nejvíce srn
  | url = http://www.enviweb.cz/clanek/les/61824/v-lesich-je-historicky-nejvice-srn
  | dátum vydania = 08.01.2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ =Lidové Noviny
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref>

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 402 (93,3 % rozlohy [[Slovensko|Slovenska]], do roku 1964 len v 162, 37,6 %) v nadmorských výškach 100 ([[Boťany (okres Trebišov)|Boťany]]) – {{mnm|1815}} (Vráta pod [[Kasprov vrch|Kasprovým vrchom]] v [[Západné Tatry|Západných Tatrách]]).<ref name="CicavceSK" />

== Ekológia a rozmnožovanie ==
[[Súbor:Kid-jbk.jpg|left|thumb|Srnča]]
Živí sa najmä rôznymi bylinami, občas žerie aj rôzne plody. Obzvlášť pritom obľubuje mladé výhonky tráv s vysokým obsahom vlhkosti. Srnec hôrny je relatívne plachý a pri ohrození sa často ozýva zvukom podobným psiemu štekaniu. Srny a mláďatá počas ruje pískajú<ref name="CON"/>. Väčšinu roku sa zdržuje samostatne, výnimkou je iba obdobie rozmnožovania. Samce sú teritoriálne a svoje teritórium chránia pred ostatnými samcami. Na značkovanie teritória používa výlučky z troch pachových žliaz: prvá je medzi raticami na zadných nohách, druhá je z boku nad členkom na zadných nohách a tretiu majú iba samce na čele.<ref name="CON"/>

Samice pohlavne dospievajú vo veku 16 mesiacov. Samce sú [[polygamia|polygamné]] a v polovici júla začínajú bojovať o priazeň samíc. Do novembra sa zárodok prakticky nevyvíja ([[latentná brezivosť]] / utajená gravidita). Podľa niektorých zdrojov sa v novembri neoplodnené srny pária s mladými srncami, ktorí neboli pripustení k ruji vo zvyčajnom čase staršími a silnejšími samcami, zárodok sa potom vyvíja normálne – toto však nebolo potvrdené. V máji až júni rodí srna obyčajne jedno, niekedy dve hnedé, biele škvrnité mláďatá (srnčatá). 

Srnčatá zostávajú niekoľko prvých dní nehybne skryté v hustej vegetácii, kam ich chodí matka niekoľkokrát denne kŕmiť. V tomto období ich je mnoho zahubených sekačkami, poľovníci sa tomuto snažia zabrániť spoluprácou s poľnohospodármi – prechádzaním lúk pred kosbou, nájdené srnčatá odnášajú do krovín tak, aby na nich nezostal ľudský pach. V prípade, že samica zaregistruje v ich blízkosti človeka, psa alebo nejakého dravca, sa často stáva, že svoje mláďatá opustí. Mláďatá dojčí 6 až 7 mesiacov<ref name="SAŽP">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Atlas živočíchov – srnec lesný
  | url = http://snaturou2000.sk/zivocichy/srnec-lesny
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 18.10.2011
  | vydavateľ = Slovenská agentúra životného prostredia
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120205024910/http://snaturou2000.sk/zivocichy/srnec-lesny
  | dátum archivácie = 2012-02-05
  }}</ref>.

Vo voľnej prírode sa dožíva srnec maximálne 10 rokov.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Capreolus capreolus|wikispecies=Capreolus capreolus}}

== Zdroj ==
{{Preklad
| jazyk = cs
| článok = Srnec obecný
| revízia = 7491146
| jazyk2 = en
| článok2 = Roe Deer
| revízia2 = 452205867
}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Jeleňovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Cicavce na Slovensku]]