Stanisław Vincenz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Stanisław Vincenz (* 30. november 1888, Słobodzia Rungurskia – † 28. január 1971, Lausanne, Švajčiarsko) bol poľský filozof, básnik, esejista, prekladateľ. Pôsobil v emigrácii vo Francúzsku, |Švajčiarsku, kde sa venoval regionálnej problematike poľských Huculov a Goralov.

Výber z diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • cyklus Na wysokiej połoninie:
    • 1. Prawda starowieku (Varšava 1938);
    • 2. Nowe czasy (Zwada) (Londýn 1970); Nowe czasy (Listy z nieba) Londýn 1974;
    • 3. Barwinkowy wianek (Londýn 1979);
  • O książkach i czytaniu (Budapešť 1942)
  • Po stronie pamięci (Paríž 1965)
  • Dialogi z Sowietami (Londýn 1966)
  • Tematy żydowskie (Londýn 1977)
  • Z perspektywy podróży (Krakov 1980)
  • Po stronie dialogu (Varšava 1983)
  • Powojenne perypetie Sokratesa (Krakov 1985)
  • Outopos. (Vroclav 1992)
  • Atlantyda. (Varšava 1994)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.