Stanislav Mikolaj
| Stanislav Mikolaj ml. | |
 | |
| Narodenie | 13. august 1980 (43 rokov) Žilina, Slovensko |
|---|---|
| Známy vďaka | významný slovenský antikvár |
| Alma mater | Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre |
| Profesia | antikvár, historik a spisovateľ |
| Manželka | Romana Mikolajová |
Mgr. Ing. Stanislav Mikolaj ml. (* 13. august 1980, Žilina) je významný slovenský antikvár. Po štúdiu histórie sa aktívne venuje histórii súvisiacej s Britskými ostrovmi. Žije a pôsobí v Žiline.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodne vyštudovaný chemik na Fakulte priemyselných technológií v Púchove Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne založil v Žiline v roku 2008 štýlový antikvariát.[1][2] V rokoch 2010 – 2016 ukončil magisterské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v odbore História. Je spoluzakladateľom občianskeho združenia Servare et Manere, v ktorom pôsobil do roku 2021.
Antikvariát Scriptorium[upraviť | upraviť zdroj]
Mikolaj prevádzkuje žilinsky Antikvariát Scriptorium, ktorý je kombináciou klasického knižného antikvariátu a vybraných starožitností v historickom prostredí s viktoriánskymi prvkami.[1] Antikvariát je situovaný v známej žilinskej štvrti Hliny. Projekt prvého sídelného útvaru Hliny I. – IV. spracoval architekt Ferdinand Čapka spolu s L. Bauerom a projekt antikvariátu plne zapadá do pôvodnej autorskej koncepcie využitia obchodných priestorov pod bytmi v tejto mestskej štvrti, ako nového obchodného centra mesta Žilina.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Kráľ Artuš v histórii a mýtoch.[3] Publikácia bola vydaná v edícii Zlatý fond Kysuckého múzea v roku 2017.[4] Jej obsahom je príbeh jedného z najvýznamnejších hrdinov minulosti – kráľa Artuša, ktorý sa v stredoveku nielen postavil na piedestál pokrytý zlatým rúnom antických bájí a povestí, ale spoluvytváral aj stredoeurópsku kultúru vrátane tej slovenskej. V slovenskom prostredí sa jedná o jedinečný knižný počin, presahujúci rámec regiónu.[2] Publikáciu ilustroval známy ilustrátor a maliar Stano Lajda.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b O nás | Scriptorium Antique [online]. www.scriptorium-antique.sk, [cit. 2018-03-22]. Dostupné online.
- ↑ a b FILEK, Michal. Stanislav Mikolaj oslávil desiate výročie knihou o kráľovi Artušovi | Žilinský večerník [online]. www.zilinskyvecernik.sk, [cit. 2018-03-22]. Dostupné online.
- ↑ MIKOLAJ, Stanislav. Kráľ Artuš v histórii a mýtoch. prvé. vyd. Čadca : Kysucké múzeum v Čadci, 2017. ISBN 978-80-89751-18-1. S. 144.
- ↑ SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA. Údaje o exemplári. | Online katalóg [online]. chamo.kis3g.sk, [cit. 2018-03-22]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Kráľ Artuš v histórii a mýtoch [online]. eshop.kysuckemuzeum.sk, [cit. 2018-03-22]. Dostupné online.