Stefan Żeromski

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stefan Żeromski
poľský spisovateľ a publicista, významný predstaviteľ realizmu v poľskej literatúre
Stefan Żeromski
Narodenie 14. október 1864
Strawczyn, okres Kielce, Ruské impérium, dnes Poľsko
Úmrtie 20. november 1925 (61 rokov)
Varšava, Poľsko
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Stefan Żeromski
(plné texty diel autora)
Commons Spolupracuj na Commons Stefan Żeromski

Stefan Żeromski (* 14. október 1864, Strawczyn, okres Kielce, Ruské impérium – † 20. november 1925, Varšava, Poľsko) bol poľský spisovateľ, nazývaný aj „svedomie poľskej literatúry“. Publikoval aj pod pseudonymami: Maurycy Zych, Józef Katerla and Stefan Iksmoreż.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Stefan Żeromski sa narodil v lokalite Strawczyn blízko mesta Kielce. Územie vtedy patrilo do súčasti Ruského impéria. Pochádzal zo schudobnenej šľachtickej rodiny. Jeho otec bol Wincenty Zeromski (umrel v roku 1879). Detstvo strávil v lokalite Ciekoty v Svätokrížskych horách (poľsky: Góry Świętokrzyskie). Od roku 1873 sa začal vzdelávať, spočiatku na škole v lokalite Psiary a neskôr na mestskom gymnázium v Kielcach. Z tohto obdobia pochádzajú jeho prvé literárne výtvory, najmä verše a preklady z ruskej literatúry.

Publikovať začal v roku 1882 (prekladom veršov od Lermontova). V roku 1886 ukončil z finančných i zdravotných dôvodov štúdium na gymnáziu bez získania maturity. Po krátkej prestávke ale začal študovať na Veterinárnom ústave vo Varšave, kde sa nevyžadovala maturita. Tu sa prvýkrát stretol s socialistickými myšlienkami a začal pracovať v osvetovom spolku pre robotníkov. V roku 1889 bol opäť nútený z finančných dôvodov ukončiť štúdium vo Varšave. Začal pracovať ako vychovávateľ v domoch bohatých šľachticov, dlhší čas strávil napríklad v lokalite Nałęczów (pri meste Lublin). Začal tiež častejšie publikovať časopisecky (v periodikách Tygodnik Powszechny, Głos, Nowa Reforma).

V roku 1892 pobýval krátko v Zürichu, Viedni, Prahe a v Krakove. Na jeseň 1892 sa oženil s z Oktawiou Radziwiłłowiczovou, vydatou Rodkiewiczowou, ktorú spoznal v Nałęczowe. Po sobáši odcestovali do Švajčiarska. V rokoch 1892 – 1896 pracoval ako knihovník v Poľskom národnom múzeu v Rapperswile vo Švajčiarsku. V roku 1897 sa vrátil späť do vlasti. Začal pracovať v knižnici rodiny Zamoyských vo Varšave. V roku 1899 sa Żeromskemu narodil syn Adam (zomrel v roku 1918 na tuberkulózu). V tomto čase začínajú vychádzať aj jeho prvé poviedky a romány, ako napríklad Ľudia bez domova (poľsky: Ludzie bezdomni). V roku 1904 vyšiel jeho najznámejší román Popoly (poľsky: Popioły). Úspech tejto knihy umožnil Żeromskemu vzdať sa práve knihovníka a žiť po dobu jedného roku v Zakopanom. Po výbuchu revolúcie v roku 1905 (ruská revolúcia mala svoj ohlas aj v Poľsku) začal pracovať v socialistických organizáciách. Jeho reflexia revolučných udalostí z rokov 19051907 našla odraz v dráme Róza.

Żeromski inicioval založenie tzv. Ľudovej univerzity, ktorá vzdelávala chudobných chlapcov, najmä z radov robotníctva. V roku 1909 Żeromski odcestoval do Paríža, najmä aby bol v blízkosti svojej milenky Anny Zawadzkej. V Paríži pobýval tri roky. Po návrate do Poľska sa zase usídlil v Zakopanom a založil si novú rodinu s maliarkou Annou Zawadzkou (1888 – 1983), ktorú spoznal ešte vo Varšave roku 1908. Nikdy sa s ňou neoženil, ale mal s ňou dcéru Moniku (1913 – 2001; bola tiež uznávanou maliarkou, ilustrátorkou a spisovateľkou).

Na začiatku 1. svetovej vojny sa prihlásil do Poľských légií (Legiony Polskie), ale bojov sa nikdy nezúčastnil. Ešte pred koncom vojny sa vrátil do Zakopaného. V roku 1918 sa stal prezidentom krátko existujúcej Zakopianskej republiky (poľsky: Rzeczypospolita Zakopiańska). Po vzniku nezávislej Poľskej republiky sa vrátil do Varšavy, kde sa stal rešpektovaným literátom a politickým predstaviteľom. Na výraz úcty k jeho dielu a politickej činnosti bol ubytovaný v krídle Kráľovského zámku vo Varšave. V roku 1922 vyšla novela Vietor od mora (poľsky: Wiatr od morza), za ktorú získal štátnu literárnu cenu. V roku 1924 bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru, ktorú ale nezískal. V roku 1925 bol zakladateľom a prvým predsedom poľského PEN Clubu. V roku 1928 bolo v Nałęczowe otvorené jeho múzeum.

Stefan Żeromski je spolu s Henrykom Sienkiewiczom najvýznamnejším predstaviteľom realizmu v poľskej literatúre a patril v Poľsku k najčítanejším autorom.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rozďobú nás krkavce a vrany (Rozdziobią nas kruki, wrony, 1895) – zbierka poviedok
  • Poviedky (Opowiadania, 1895) – poviedky
  • Syzifove práce (Syzyfowe prace, 1897) – román
  • Paprsok (Promień, 1897) – román
  • Ľudia bez domova (Ludzie bezdomni, 1900) – román
  • Popoly (Popioły, 1904) – historický román z doby vzniku poľských légií v Napoleonovej armáde
  • História hriechu (Dzieje grzechu, 1908)
  • Krása života (Uroda życia, 1912) – román
  • Verná rieka (Wierna rzeka, 1912)
  • Boj so satanom (Walka z szatanem, 1916 – 1919) – román
  • Vietor od mora (Wiatr od morza, 1922) – román
  • Predjarie (Przedwiośnie, 1925) – román
  • Snobizmus a pokrok (Snobizm i postęp, 1923) – eseje
  • Denníky (Dzienniki)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ŠTĚPÁN Ludvík a kol.: Slovník polských spisovatelů. Praha : LIBRI, 2000, s. 542 - 543. ISBN 80-7277-005-5

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]