Preskočiť na obsah

Stereometria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Stereometria je geometria priestorových útvarov. Patrila medzi základné disciplíny pri vzdelávaní filozofov v Platonovej Akadémii.

Prvé zachované znaky stereometrického myslenia pochádzajú od Sumerov z 3. storočia pred Kr., ktorí merali objem počtom tehál a na základe takto získaných skúseností, vytvárali vzorce. V tom istom tisícročí objavujú Egypťania pri stavbe pyramíd vzorec na výpočet objemu zrezanej pyramídy a vedia vypočítať jej výšku pri danom sklone.

Zmenu vo vnímaní stereometrie priniesli starovekí Gréci. Kým Sumeri a Egypťania sa zaujímali len o praktické využitie pri reálnych telesách ako napríklad budovy, zikkuraty, pyramídy, lode, sýpky, nábytok a podobne, grécki matematici geometrické tvary zovšeobecnili a hľadali spoločné riešenia pre podobné typy úloh. Podrobnejšie a systematickejšie sa stereometriou ako prvý zaoberá Euklides v posledných troch knihách svojich Základov. V 11. knihe zovšeobecňuje planitmetrické zákonitosti na priestor, opisuje podobnosť a vzorce na výpočet objemov rovnobežnostenov. Vzťahy na výpočet povrchov a objemov kužeľov, valcov, pyramíd a gúľ sú v 12. knihe. V poslednej knihe okrem zlatého rezu analyzuje všetkých päť platónskych telies: tetraéder, hexaéder, oktaéder, dodekaéder a ikosaéder, ktoré boli v 4. storočí pred Kr. najnovšími geometrickými objavmi.

Ani v ďalších rokoch nedošlo k plynulému rozvoju stereometrie. Spomína sa napríklad v prácach Leonarda da Vinci, Albrechta Dürera, či Johannesa Keplera, no za zakladateľa stereometrie sa považuje Gaspard Monge. Dovtedy sa všetky zložitejšie stavby vyhotovovali v modeloch a na základe ich rozmerov sa odvodzovali rozmery reálnej stavby. Zobrazovanie priestoru pomocou dvoch alebo troch priemetní znamenalo významnú zmenu v geometrii a staviteľstve.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ŠEDIVÝ, Ondrej; PAVLOVIČOVÁ, Gabriela; RUMANOVÁ, Lucia; VALLO, Dušan. STEREOMETRIA Umenie vidieť a predstavovať si priestor [online]. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta prírodných vied, 2007, [cit. 2019-08-04]. Dostupné online. ISBN 978-80-8094-180-2. Archivované 2018-11-23 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.