Stredná trieda (sociológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Stredná spoločenská trieda (alebo len stredná trieda) je sociálna trieda nachádzajúca sa uprostred spoločenských vrstiev spoločnosti.

Výklady pojmu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Podľa weberiánskej terminológie socioekonomicky spadá medzi vyššiu a robotnícku triedu
  • Marxistická terminológia za strednú triedu považuje buržoáziu z doby (pred) kapitalistickej
  • V bežnej reči stredná trieda označuje (najmä v krajinách s vplyvom západnej kultúry, v ktorých vládne kapitalizmus) triedu konformnú materiálnemu konzumerizmu a súkromnému vlastníctvu, vláde zákona, politickému kompromisu a všeobecnému vzdelaniu[1]
  • Má sa za to, že označenie stredná trieda existovalo už v prelome stredoveku a novoveku (minimálne v polovici 18. storočia), kedy vymedzovalo triedu medzi poddanými a šľachtou;[2] poprípade (a to najmä s nástupom kapitalizmu) bolo zameniteľné s triedou buržoázie resp. "Menšej buržoázie" alebo maloburžoázie (petit bourgeoisie), avšak marxizmus buržoáziu považuje za vyššiu (alebo vládnucu) triedu v kapitalistickej spoločnosti[3]

Z historického hľadiska[upraviť | upraviť zdroj]

Zložky spoločnosti, ktoré by sa dali podľa dnešných meradiel označiť za strednú triedu, existovali už v staroveku v mnohých civilizáciách a kultúrach po celom svete. V ranom stredoveku bola vtedajšia spoločnosť silne polarizovaná na šľachtu, ako zástupca najvyšších a vládnucich sfér spoločnosti, a poddaných, patriacich naopak do jej spodných vrstiev. S rozvojom remesiel, miest a obchodu sa vytvorila vrstva stredovekej "podnikateľskej triedy" - úspešných kupcov, importérov a obchodníkov s nezanedbateľným majetkom avšak bez postavenia porovnateľného s vtedajšou šľachtou, ktorí by sa za strednú triedu podľa dnešných meradiel dali považovať. Éra novoveku, vedecko-technická revolúcia a vznik nových ideológií a sociálnych systémov znamenali ďalšie podstatné zmeny vo vrstvách a zložení spoločnosti - väčšinou oslabili pozíciu predstaviteľov vládnucej triedy (v niektorých krajinách a režimoch bola táto trieda zvrhnutá), a naopak vznikla silná robotnícka trieda. V priebehu 20. storočia v krajinách Prvého sveta potom postupne získala na sile (čo do počtu i významu) práve stredná trieda. V krajinách, kde tvoria drvivú väčšinu (iba s marginálne vyššou a nižšou vrstvou) dokonca prevláda názor, že stredná trieda reprezentuje typického alebo "priemerného" občana, a politické smerovanie krajiny, v ktorej žije, by teda malo riešiť problémy, ktoré sa týkajú najmä tejto triedy. Najmä rozmach strednej triedy v Amerike a západnej Európe po 2. svetovej vojne (a Číny a Indie od konca 20. storočia), ktorý sa týkal desiatok až stoviek miliónov ľudí a predstavoval výrazný vzostup v porovnaní s ich predchádzajúcou životnou úrovňou, v 21. storočí stavia politické elity pred otázku, akú zvoliť stratégiu pre trvalú udržateľnosť tejto úrovne svojich občanov (týkajúcu sa spotreby materiálov, energií, produkovaní znečistenia a odpadov a ďalšie ekologické otázky). Podľa štúdie Pew Research Center analyzujúcej spoločenské triedy Spojených štátov amerických, sa stredná trieda stala minoritná na začiatku roka 2015, kedy počet jej príslušníkov klesol na 120,8 milióna obyvateľov, zatiaľ čo počet ľudí z vyššej a najmä nižších spoločenských tried vzrástol na 121,3 miliónov obyvateľov.[4]

Klasifikácia strednej triedy[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa modernej klasifikácie sa stredná trieda delí na dve kategórie, a to na:

Meradlom pre zaradenie jedinca do danej spoločenskej triedy je jeho sociálno-ekonomické postavenie, t.j. kombinácia jeho príjmov a životnej úrovne, ktorá vyplýva z jeho príjmov a majetkových pomerov, na jednej strane a jeho dôležitosti a postavení v spoločnosti na strane druhej (pričom, tieto dve premenné sa navzájom ovplyvňujú - jedna vychádza z druhej).

Naproti tomu, marxizmus strednú triedu definuje fixne podľa rozsahu majetku a spoločenskej prestíže.

Typické znaky a hodnoty strednej triedy[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločné prvky jedincov strednej triedy typicky zahŕňajú:

  • Určitú úroveň žitia (bývanie, štvrť alebo komunita v okolí, trávenie voľného času)
  • Určitá typická (aj keď ťažko presne definovateľná) výchova potomkov, a ďalej plánovanie a vytyčovanie si cieľov v živote
  • Usilovanie o vyššie vzdelanie (bez, alebo vrátane akademického titulu)
  • Trávenie voľného času, koníčky, hobby, záľuby; voľnočasové aktivity
  • Získanie profesionálnej kvalifikácie (nie nevyhnutne závislé na zárobku ale aspoň s určitým spoločenským statusom)
  • Inklinácia ku skôr meštianskym hodnotám, ako vlastníctvo domu a zastávanie solídneho (stabilného) zamestnania
  • Angažovanie sa v politických a komunitných udalostiach a participácia na riešení štátnych / lokálnych problémov
  • Národné cítenie, identifikácia so svojou domovinou a jej kultúrou, ctení jej (napr. náboženských a iných) tradícií

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SCRUTON, Roger. Průvodce inteligentního člověka po moderní kultuře. Praha : Academia, 2002. S. 152-166.
  2. Georges Lefebvre, La Révolution Française, 1951 1957
  3. http://www.mltranslations.org/Britain/Marxclass.htm
  4. http://finance.yahoo.com/news/middle-class-americans-no-longer-123207315.html

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Střední společenská třída na českej Wikipédii.