Stredoveké myslenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Stredoveké myslenie je myslenie v období stredoveku, ktoré sa vyznačuje tým, že sa vyvíja na pozadí náboženskej viery v zjavenie, pričom nejde len o kresťansku vieru, ale aj o židovskú a islamskú vieru. V porovnaní s antickým myslením je nové to, že filozofia má vychádzať zo zjavenej pravdy, nadradenej nad pravdy rozumu, ku ktorej svojím myslením dospieva filozof.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.