Preskočiť na obsah

Strongylión

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Strongylión (starogr. Στρογγυλίων) bol grécky sochár z prelomu 5. a 4. storočia pred Kr.[1]

Rodisko sochára Strongylióna je neznáme (pochádzal možno z Atén[2]). Činný bol približne na konci 5. a na začiatku 4. storočia pred Kr.[1] Podľa starovekého autora Plínia ho preslávila socha takzvanej Krásnonohej Amazonky.[3][4] Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku uvádza, že v starom megarskom chráme videl Strongyliónovu bronzovú sochu bohyne Artemidy, zvanej Sóteira.[5] Aj v boiótskom háji Múz (v údolí seveného výbežku vrchu Helikón[6]) ho zaujali jeho sochy: „Prvé sochy všetkých Múz sú diela Kéfisodota. Ak však návštevník ide o trochu ďalej, nájde opäť tri podoby týchto bohýň od toho istého umelca, ďalšie pochádzajú od Strongylióna, umelca, ktorý vedel najlepšie zhotovovať býkov a kone, ostatné vytvoril Olympiosthenes.[7]

Pôsobenie tohto umelca potvrdzuje i nápis (Raubitschek, DAA 176[8]) na podstavci (s jeho signatúrou), datovaný do rokov 425400 pred Kr., objavený pri pozostatkoch chrámu Artemidy Braurónskej (Braurónion) v juhozápadnej časti[9] aténskej Akropole. Na tomto podstavci pravdepobne kedysi stála bronzová socha koňa.[2]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 375.
  2. a b Antonio Corso, The Art of Praxiteles, str. 55
  3. Plinius, Naturalis Historia, 34,19.
  4. Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 239.
  5. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 107.
  6. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 406.
  7. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 234.
  8. Raubitschek, Dedications from the Athenian Akropolis [DAA], Raubitschek, DAA 176 [1]
  9. Kazimierz Michałowski. Akropola. Bratislava : Tatran, 1983. 61-112-83. S. 9.