Styppax

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Splanchnoptés, rímska mramorová kópia nájdená v blízkosti chrámu Dia Olympského v Athénách (zv. Olympieion), Národné archeologické múzeum v Aténach, č. 248

Styppax (starogr. Στύππαξ) bol grécky sochár v 5. stor. pred Kr.[1][2]

Styppax bol sochár (bronziar) z ostrova Cyprus, ktorý emigroval do Atén pravdepodobne po vojne Aténčanov s Peržanmi na Cypre v rokoch 450/49 pred Kr.[1] Podľa Plínia bol autorom bronzovej votívnej sochy mladého muža zv. Splanchnoptés, zobrazeného ako opeká „vnútornosti“ (σπλάγχνα – splanchna, doslova vnútornosti[3]) obetného zvieraťa, postavenej pri svätyni Minervy (Atény) na aténskej Akropole.[4][5] Plínius zaznamenal, že túto sochu venoval aténsky politik Perikles ako votívny dar bohyni Aténe, za to, že mu vo sne poradila, ako uzdraviť jeho obľúbeného otroka, ktorý sa počas výstavby chrámu (zrejme Parthenónu) na akropole, po páde z výšky vážne zranil.[6][7]

Plutarchos o tom uvádza: „Jeden z jeho umelcov, najaktívnejší a najhorlivejší zo všetkých, stratil pôdu pod nohami a spadol z veľkej výšky a ležal v žalostnej situácii, z ktorej lekári zúfali. Perikles bol z toho veľmi sklamaný, ale bohyňa (Aténa) sa mu zjavila vo sne a predpísala mu liečebný postup, ako muža rýchlo a ľahko vyliečiť. Na pamiatku toho dal postaviť bronzovú sochu pre Aténu Hygieiu na akropole pri jej oltári, ktorá tam, ako sa hovorí, stála predtým.[8]

Vlysy a štíty Parthenónu boli dokončené okolo roku 438 pred Kr.. Táto socha bola preto zhotovená pravdepodobne po tomto roku. Námet sochy mladého muža, ktorý prichádza na obetu a rozdúchava oheň, sa zdá byť blízky výtvorom Lykia, syna sochára Myróna. Styppax bol teda pravdepodobne sochár blízky prostrediu Myróna (je možné, že sa učil v jeho dielni[9]).[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Antonio Corso. The Art of Praxiteles. Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 2004. ISBN 978-88-8265-295-1. S. 40-44.
  2. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Stippace [1]
  3. Thorsten Fögen, Mireille M. Lee. Bodies and Boundaries in Graeco-Roman Antiquity. Berlin : Walter de Gruyter, 2010. ISBN 978-31-1021-253-2. S. 290.
  4. J. J. Pollitt. The Art of Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 1990. ISBN 978-05-2127-366-4. S. 69.
  5. Plinius Secundus, Naturalis Historia, 34,81.
  6. Plinius Secundus, Naturalis Historia, 22,44.
  7. James George Frazer. Pausanias's Description of Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-11-0804-724-1. S. 278.
  8. Plutarchos, Bioi paralléloi, Perikles 13,9.
  9. I. Baumeister. Rechenbrett - Zwölfgötter. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. ISBN 978-34-8672-661-9. S. 1712.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Styppax