Suchoj S-70 Ochotnik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
S-70 Ochotnik
Sukhoi Okhotnik-B.jpg
Prototyp lietadla S-70
TypPrieskumné bezpilotné lietadlo
VýrobcaSuchoj
Prvý let3. augusta 2019
Zavedený2026 (predpoklad)
Charaktervo vývoji
Vyrobených1 prototyp (ďalšie 3 prototypy vo výrobe)

S-70 Ochotnik je ruské bojové bezpilotné lietadlo, ktoré ktoré vyvinula spoločnosť Suchoj.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Plány ruského ministerstva obrany zaviesť do výzbroje bojové bezpilotné lietadlo boli prvýkrát zverejnené v auguste 2009 na leteckej výstave MAKS-2009. Podľa slov Michaila Pogosiana malo byť toto bezposádkové lietadlo naprojektované v konštrukčnej kancelárii Suchoj v spolupráci s kanceláriou MiG, ktorá už v minulosti rozpracovala podobný projekt s označením Skat. Zmluva na realizáciu výskumu a vývoja dronu Ochotnik bola so spoločnosťou Suchoj podpísaná 12. júla 2011. Technické zadanie na tento stroj schválilo ruské ministerstvo obrany v apríli 2012.

V roku 2013 boli zverejnené plány, podľa ktorých sa prvý let Ochotniku mal uskutočniť v roku 2018. Maketa dronu bola vytvorená v roku 2014. Správy z roku 2017 sa uvádzali, že v závode NAPO v Novosibirsku bol vyrobený prvý letuschopný prototyp. Dňa 28. júna 2018 médiá informovali, že záverečná fáza pozemných skúšok tohto lietadla sa chýli ku koncu. V novembri toho istého roku absolvovalo lietadlo testy rolovania a rozbehu po vzletovej dráhe, počas čoho zrýchlilo na 200 km/h.[1]

Dňa 3. augusta 2019 sa S-70 Ochotnik prvýkrát vyniesol k oblohe a absolvoval let dlhý viac ako 20 minút. Lietadlo sa vznieslo do nadmorskej výšky asi 600 m a následne úspešne pristálo.[2] Podľa vtedajších plánov mali letové skúšky trvať jeden až tri roky a následne sa mala spustiť sériová výroba.

V septembri 2019 boli zverejnené zábery z prvého spoločného letu dronu S-70 Ochotnik a stíhačky piatej generácie Su-57. Let údajne prebiehal v automatickom režime a v rámci tejto skúšky sa overovala interakcia medzi Su-57 a S-70. Ochotnik demonštroval predĺženie dosahu radaru a zameranie cieľov pre rakety dlhého dosahu nesené stíhačkou Su-57, ktorá sa tak mohla držať mimo dosah nepriateľskej protivzdušnej obrany.[3] Tieto letové skúšky jasne naznačujú možné využitie budúceho bezpilotného lietadla.

Koncom roku 2019 objednalo ruské ministerstvo obrany u firmy Suchoj ďalšie tri prototypy. Výrobný harmonogram ďalšej trojice dronov počíta, že dva z týchto prototypov by mali byť dodané v polovici roku 2021 a tretí v januári 2022. Úvodná fáza štátnych skúšok bola naplánovaná na koniec roku 2023 a k úplnému ukončeniu testovania má dôjsť až v októbri 2025. S plánovaním sériovej výroby sa má začať až v nasledujúcom období. Dva z týchto troch prototypov budú letuschopné a tretí bude slúžiť len na pozemné skúšky. Zdroje z ruského vojensko-priemyselného komplexu uvádzajú, že táto trojica bezposádkových lietadiel sa bude líšiť od prvého prototypu. Ich konštrukcia musí byť upravená tak, aby sa znížila ich efektívna odrazová plocha, čím sa zlepšia ich stealth vlastnosti. Sadu dielcov z polymérnych kompozitných materiálov pre drak prvého z trojice prototypov by mal montážny závod Suchoja dostať v poslednom štvrťroku roku 2020.

Z dokumentov na webovom serveri štátneho obstarávania vyplýva, že na ďalší vývoj útočného dronu Ochotnik sa vynaloží viac ako 4 miliardy rubľov. Spoločnosť Suchoj vyhlásila tender na vytvorenie pozemného riadiaceho centra dronu S-70, pričom na realizáciu týchto prác plánuje do 30. septembra 2025 vyčleniť 2,25 miliárd rubľov. Ako už minulosti informoval ruský denník Izvestija, Suchoj poistil prvý prototyp S-70 na sumu 1,3 miliardy rubľov. Predpokladá sa, že po spustení sériovej výroby sa suma jedného bezposádkového lietadla zníži zhruba na 1 miliardu.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

S-70 Ochotnik má konštrukciu lietajúceho krídla a je bez akýchkoľvek zvislých chvostových plôch. Toto bezposádkové lietadlo je dlhé asi 19 m a má rozpätie krídel približne 14 m. Maximálna vzletová hmotnosť lietadla by mala byť 20 ton, pričom užitočné zaťaženie dosahuje 6 ton.

Ochotnik má mať údajne nižšiu efektívnu odrazovú plochu ako Su-57. Dron je vybavený celou škálou prieskumných systémov vrátane elektro-optických a rádiotechnických senzorov. Mal by byť vyzbrojený raketami vzduch-zem schopnými zasahovať pozemné ciele na veľké vzdialenosti.

Poháňa ho jeden prúdový motor AL-41F1 (izdelie 117BD), ktorý bol pre S-70 špeciálne vyvinutý spoločnosťou ODK UMPO so sídlom v meste Ufa. Dron by mal byť schopný vyvinúť rýchlosť približne 1 000 km/h. Jeho dostup má byť 18 000 m a dolet 6 000 km.

Ovládanie S-70 z pozemnej riadiacej stanice sa bude realizovať pomocou satelitu. Do budúcna sa však počíta s tým, že Ochotnik bude schopný fungovať aj v plne autonómnom režime bez zásahu pozemného personálu.[4]

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 0
  • Dĺžka: 19 m
  • Rozpätie: 14 m
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 20 000 kg
  • Užitočné zaťaženie: 6 000 kg
  • Motor: 1 x prúdový motor AL-41F1

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 1 000 km/h
  • Dostup: 18 000 m
  • Dolet: 6 000 km

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. С-70 Охотник-Б [online]. 14.12.2018. Dostupné online.
  2. Prvý let ruského bojového dronu [online]. 04.08.2019. Dostupné online.
  3. Rusko pracuje na novej bojovej taktike dronu Ochotnik a stíhačky Su-57 [online]. 27.09.2019. Dostupné online.
  4. Rusko objednalo ďalšie tri prototypy dronu Ochotnik [online]. 11.10.2020. Dostupné online.