Buldus

Svätý Buldus (po latinsky: Buldus, Buldi; po maďarsky: Bőd) (* 1009? – † 1046, Budapešť) bol uhorský mučeník a biskup. Zahynul počas pohanského povstania v Uhorsku v roku 1046.

Historické pramene sa rozchádzajú v otázke určenia diecézy, v ktorej sv. Buldus ako biskup pôsobil. Podľa historikov bol najpravdepodobnejšie biskupom v Jágri (Eger), snáď vo Vespríme (Veszprém), Alba Iulii (Gyulafehérvár), či v Bihari.

Je teda pravedpodobné, že bol biskupom v niektorej z uhorských diecéz na východ od Dunaja, pretože z Väčšej legendy o sv. Gerardovi sa dozvedáme, že po vypuknutí nepokojov v Uhorsku v roku 1046 uteká do bezpečia na západ krajiny spolu s čanádskym biskupom Gerardom a biskupom Benetom. Biskupi, ku ktorým sa pridal i nitriansky biskup Bystrík, sa zhromaždili v opevnenom Stoličnom Belehrade (maď. Székesfehérvár).

Po správe, že sa kráľoviči Ondrej a Levente blížia k Pešti, sa biskupi rozhodli, že ich pôjdu privítať, aby jedného z nich korunovali uhorským kráľom. Keď sa biskupi priblížili k peštianskemu prievozu, dostihlo ich pri Dunaji vojsko pohanského Vatu, ktoré na nich zaútočilo z hory Kelen s úmyslom ich usmrtiť. Spŕška kameňov, ktorá biskupov zasiahla, biskupa Buldu smrteľne zranila.

Bol svätorečený spolu so sv. Gerardom a sv. Bystríkom v roku 1083. Dnešný spoločný sviatok týchto troch svätcov stanovila Sabolčská synoda v roku 1092 na 24. septembra.