Tarquiniovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Tarquiniovci boli traja poslední rímski králi, ktorých meno sa odvodzuje od mena etruského mesta Tarquinie.

Podľa rímskej tradície, zachovanej v diele Tita Livia Dejiny od založenia Mesta, sa do Tarquinií, ktoré ležali severne od mesta Ríma a od rieky Tiber, prisťahoval z Korinta Démaratos. Ako zručný remeselník si nadobudol značný majetok. Jeho syn sa oženil s etruskou ženou, ale pretože on sám nebol etruského pôvodu, nemohol získať žiadne významné postavenie v meste. Preto sa rozhodol presťahovať sa s manželkou i svojím majetkom do Ríma za vlády rímskeho kráľa Anca Marcia. Za jeho vlády sa totiž do Ríma sťahovalo veľa obyvateľov z etruských miest, takže v Ríme vznikla dokonca etruská štvrť. Vďaka svojmu majetku získal významné postavenie a keď kráľ Ancus Marcius zomrel, zvolili ho v Ríme za piateho rímskeho kráľa a prijal meno Tarquinius Priscus (lat. = Tarquinius Starý). Po ňom vládol ako šiesty rímsky kráľ Servius Tullius a ako siedmy rímsky kráľ zať Servia Tullia Tarquinius Superbus. V roku 510 pred Kr. Rimania zvrhli vládu dynastie etruských kráľov a kráľovskú moc rozdelili medzi každoročne volených úradníkov. Skončilo obdobie kráľovstva (753 – 510 pred Kr.) a začalo obdobie republiky (509 – 27 pred Kr.)

Obdobie vlády Tarquiniovcov neznamenalo len presadenie sa Etruskov v politickom živote Ríma. Rimania od nich prevzali mnohé symboly moci (tóga, kurulské kreslo, liktori), mnohé náboženské prvky (cez Etruskov Rimania prevzali gréckych bohov), znalosť veštenia, ktorú Rimania nazývali disciplina Etrusca, dokonca aj grécku abecedu, ktorú si čiastočne upravili. Etruského pôvodu bol aj spôsob zakladania miest (obyčajne štvorcový pôdorys so šachovnicovo usporiadanými ulicami), používanie klenby pri stavebných prácach (napr. akvadukty – vodovody) a ďalšie kultúrne vymoženosti.

Vyhnanie etruských kráľov z Ríma súviselo s oslabovaním postavenia Etruskov v strednej Itálii.