Tatracentrum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°08′55″S 17°06′32″V / 48,148479°S 17,10878°V / 48.148479; 17.10878
Tatracentrum
administratívna budova
Hodžovo námestie 4.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′55″S 17°06′32″V / 48,148479°S 17,10878°V / 48.148479; 17.10878
Poloha v rámci Bratislavy
RedHut.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
RedHut.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tatracentrum je polyfunkčný objekt na Hodžovom námestí v Bratislave. Projekt vypracoval kolektív architektov Radomil Kachlík - Matej Siebert - Peter Vavrica - Ľubomír Závodný v rokoch 1999 - 2001.

Základné údaje stavby[upraviť | upraviť kód]

  • Názov stavby: TATRACENTRUM, Polyfunkčný objekt
  • Miesto stavby: Hodžovo námestie, Bratislava
  • Autori stavby: Radomil Kachlík, Matej Siebert, Peter Vavrica, Ľubomír Závodný
  • Začiatok výstavby: 11/1999
  • Dokončenie stavby: 12/2001
  • Zastavaná plocha objektom celkom: 3 647,0 m²
  • Úžitková plocha celkom: 29 925,8 m²
  • Úžitková plocha obchodné prevádzky: 4 499,8 m²
  • Úžitková plocha administratíva: 15 653,5 m²
  • Úžitková plocha expozitúra banky: 395,5 m²
  • Úžitková plocha parkoviska: 8 012,9 m²
  • Úžitková plocha - technické vybavenie: 1 364 m²
  • Počet pracovníkov administratívy: 950 pracovníkov
  • Počet parkovacích miest: celkom 343 parkovacích miest
    • z toho administratíva: 127
    • verejnosť: 216
  • Počet nadzemných podlaží: 8 podlaží

Urbanisticko-architektonické riešenie[upraviť | upraviť kód]

Hmotovo-priestorové riešenie vyplynulo zo stanovenia zásad na výrazové riešenie polyfunkčného objektu, ktoré rešpektujú kontextuálny prístup k jestvujúcim zachovávaným okolitým architektonickým objektom a rešpektujú prirodzenú konfiguráciu terénu. Zámerom bolo vytvoriť „uzáver' Hodžovho námestia líniovou hmotou, dĺžku objektu členiť v zmysle urbanistických kritérií - zasklená a transparentná hlava objektu, vysunutá časť do námestia v mierke Prezidentského paláca, zapustená „bežná' časť fasády a kontextuálny záver objektu - výškovo zónovaný. Dôležitým kritériom bolo zachovanie urbanistických priehľadov z Vysokej ulice na Hrad ale aj priehľadu z Poštovej ulice na Grassalkovičov palác. Je to predstava o priehľadnosti budovy, ktorá stojí na pomedzí a pokiaľ je to možné, malo by sa pri pohľadoch cez budovu dať vytušiť, čo je za terénnou hranou, na ktorej stojí. Taktiež dôležitým bola možnosť' diaľkových pohľadov z objektu na mesto, Hradný kopec a zabezpečenie vizuálneho kontaktu s námestím. Treba povedať, že transparentnosť je jedna z najdôležitejších vlastností tohto polyfunkčného domu. Parter objektu je riešený atraktívne - nachádzajú sa tu obchodné prevádzky v dvoch podlažiach s vnútornou pasážou a malá banková expozitúra. Štruktúra obchodov však netvorí nijaký orientálny bazár naplnený butikmi, ale dôstojne jasný a prehľadný blok. V suteréne budovy sú vytvorené parkovacie miesta pre administratívu centrály banky a pre návštevníkov obchodných prevádzok. Objekt je riešený s dvojpodlažným parterom s výraznými piliermi s kamenným obkladom (čierna žula – podobne ako ju použil Emil Belluš na Družstevných domoch) v priečnom smere. Zo strany Hodžovho námestia si parter priam pýtal byť dvojpodlažný. Klasické jednopodlažná mierka by sa stratila pri dopravnom podchode, ktorý má masívne betónové zábrany. Dom by bol vizuálne z námestia utopený. Preto má v svojej hlavnej časti zvýšený parter. Spomínané priečne stĺpy, ktoré sú farebné i materiálovo jednoduché svojou priečnou polohou otvárajú vnútornú pasáž, o ktorú sa plocha chodníka a námestia zväčšuje. Zasklené steny sú z prírodného hliníka. Zasklená stena parteru je otvorená až po pôvodný terén na zabezpečenie priehľadu do pasáže. Päť nadzemných podlaží (3.až 7.) je konzolovo vyložených do Hodžovho námestia. Na zabezpečenie optického prepojenia s námestím je navrhnutý nízky parapet v týchto kancelárskych priestoroch. V „hlave" objektu je zasklený hliníkový plášť bez parapetu - až po podlahu. Táto časť objektu má výrazné hliníkové lamelové ukončenie. Južná časť fasády objektu je identická ako severná - predná, má však sústavu horizontálnych sklených lamiel („čipku“), ktoré zabezpečujú prijateľnú kvalitu vnútorného prostredia a vytvárajú neutrálny, až strácajúci sa výraz objektu. Horné ôsme nadzemné podlažie je ustúpené zo všetkých štyroch strán. Nad týmto podlažím je vyložená strecha s hliníkovým obkladom. Neprehliadnuteľným je tzv.šilt, ktorý preklenul schody medzi Hodžovym námestím a Poštovou ul. Má snahu potiahnuť dom v uličnej fronte pred hotel Forum (čím by vlastne hotel vytiahol na uličnú čiaru, kam aj z urbanistického hľadiska patrí) a napojiť sa na ďalší dom, ktorý tam bude vznikať na konci Drevenej ulice, ale napokon aj na Markov dom. Je to teda také pomyselné prepojenie. Šilt hovorí aj o štruktúre domu. Prekrýva hlavu objektu, ktorá sa otvára za hradom a z ktorej sú vynikajúce výhľady. V nej sedia všetci, ktorí sú na vedúcich pozíciách Tatrabanky. Nižšia časť' objektu smerom do Vysokej ulice má samostatné okenné otvory s okenným pásom a nadpražím v piatom nadzemnom podlaží z dôvodu optického vyľahčenia a zníženia objektu. Fasáda objektu je z tejto strany navrhnutá omietková v bielej farbe. Je to zároveň najkompromisnejšia tvár objektu. Trojpodlažná hmota do Námestia 1. mája cituje tektoniku otvorov hlavnej budovy. Fasáda objektu je obložená hliníkovými plechmi z Alucobondu.

Dispozično-prevádzkové riešenie[upraviť | upraviť kód]

Celková dispozičná koncepcia objektu je riešená s ohľadom na umiestnenie dvoch základných prevádzok. Obchodné prevádzky sa nachádzajú v parterových podlažiach - 0. NP a 1. NP s priamymi vstupmi z Hodžovho námestia a z Vysokej ulice. Obe úrovne sú prepojené pohyblivými schodiskami. Obchodná pasáž je napojená samostatnými vertikálnymi komunikáciami na parkovacie miesta v troch podzemných podlažiach. V obchodnej časti je supermarket s priamym napojením na zásobovanie. Menšie prevádzky, nenáročné na dovoz tovaru sú zásobované z pasáže v presnom prevádzkovom režime. V priestore pasáže je aj malá kaviareň. V oboch parteroch čela objektu je umiestnená malá expozitúra banky, prístupná i z pasáže. Hlavný vstup do administratívnej časti objektu je z Hodžovho námestia. Tam je vstupná hala priamo nadväzujúca na rýchlovýťahy. Jeden z výťahov je prepojený do suterénnych parkovacích podlaží, poskytujúcich vysoký stupeň pohodlia a bezpečnosti. Parkovisko je vybavené najmodernejším technickým zariadením, umývacím boxom a samozrejme, nepretržite je monitorované bezpečnostným systémom. Na úrovni Vysokej ulice je umiestnená reštaurácia a jedáleň zamestnancov. Na typických podlažiach je navrhnutý dispozičný päťkrát administratívy najstaršej domácej – slovenskej banky s vnútornými obslužnými priestormi - hygiena, kuchynky, sklady, archívy a malé rokovacie boxy. Poskytuje pracovné miesta pre 750 zamestnancov. V čele objektu (v „hlave“) sú umiestnené kancelárie vedenia so sekretariátom a zasadačkami.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • www.tatracentrum.sk
  • osobná konzultácia s Ing. arch. Ľubomírom Závodným (Boris Bleho)