Tektit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tektit
Tektit s dutinami po bublinách
Tektit s dutinami po bublinách
Zloženie
Hlavné minerály premenlivé, hlavne vulkanické sklo
Vlastnosti
Textúra vezikulárna až brekciovitá
Farba rôzne

Tektit je všeobecný názov pre skupinu prírodných skiel veľkosti štrku, ale s povrchom nesúcim znaky tavenia. Tvary tektitov i mikrotektitov sú rovnaké: guľôčkovité, kvap­kovité, hruškovité, kotúčovité, činkovité, valčekovité ap. Podľa náleziska boli nazvané australity, filipinity, indočinity, javanity, moldavity, vltavíny a pod. Pôvodne sa myslelo, že ide o odpad zo starých sklární, no pri výskume sa ukázalo, že majú pomerne jednotné zloženie, v ktorom prevláda obsah oxidu kremičitého. Na ich roztopenie bola potrebná teplota najmenej 1 600 K.

Vznik tektitov[upraviť | upraviť zdroj]

Vek tektitov je rôzny, maximálne 3×106 rokov. Hypotézy o vzniku tektitov zo zvyšku planéty medzi Marsom a Jupiterom, o dopade antihmoty ap. rýchlo zanikli. Vznik tektitov sa vysvetľoval dopadom z Mesiaca po predpo­kladanom náraze veľkého meteoritu na Mesiac a vymrš­tení roztopenej mesačnej hmoty až na Zem. Dnes sa väčšina odborníkov zhoduje v tom, že tektity vznikli pravde­podobne pri výbuchu zapríčinenom nárazom veľkých meteoritov na Zem.

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Zloženie tektitov zodpovedá zloženiu bežnej pôdy Zeme s prímesou 3,5 % hmoty kamenných meteoritov (chondritov). Sklá z Líbyjskej púšte majú chemické zloženie rovnaké ako okolitý piesok. Nálezy guľôčok železa so zvýšeným obsahom niklu v tektitoch dokazujú súvislosť tektitov so sklom nájdeným v okolí meteoritových kráterov. Sondá­že dna oceánov odhalili mikrotektity v morských usade­ninách v hĺbkach 2-5 m pod dnom niektorých miest Indického oceána. Veľkosť mikrotektitov nepresahuje 1 mm, ale celková hmotnosť odhadovaného množstva mikrotekti­tov je asi tisícnásobne väčšia než hmotnosť všetkých tektitov.

Ďalšími znakmi tektitov je prítomnosť lechatelieritu a nízky obsah H2O, ktorými sa odlišujú od vulkanických skiel.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bouška, V., 1992, Vltavíny a tektity. Vesmír, 71, 3, s. 137-143

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.