Preskočiť na obsah

Teleskop (optika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O súhvezdí pozri Ďalekohľad (súhvezdie).
replika pôvodného Newtonovho teleskopu, najstaršieho reflektoru na svete
moderný ďalekohľad

Ďalekohľad je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom elektromagnetických vĺn. Veľký ďalekohľad sa v astronómii označuje i ako teleskop; tento názov sa niekedy používa pre akýkoľvek ďalekohľad. Ďalekohľad zbiera elektromagnetické žiarenie prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne (a v užšom zmysle dodnes) sa slovom ďalekohľad označoval len optický ďalekohľad.

Umiestnenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská atmosféra. Ide hlavne o viditeľné (optický ďalekohľad) a rádiové žiarenie (rádioteleskop), vo väčších nadmorských výškach aj infračervené žiarenie (infračervený ďalekohľad). Ostatné typy ďalekohľadov musia pracovať mimo zemskej atmosféry.

Veľké kozmické observatóriá

[upraviť | upraviť zdroj]

Odporúčané zväčšenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Zväčšenia amatérskych astronomických ďalekohľadov

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre ďalekohľad s priemerom objektívu D v (mm), sú odporúčané nasledovné zväčšenia:[1]

  • minimálne zväčšenie D/6, teda pre 90mm objektív zväčšenie 15x
  • pohodlné zväčšenie D/2, teda pre 90mm objektív zväčšenie 45x
  • maximálne zväčšenie D*1.4, teda pre 90mm objektív 126x

Maximálne zväčšenia však vyžadujú kvalitnú optiku, montáž ďalekohľadu i atmosfefické podmienky, inak sa získa len zväčšená machuľa.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. IVAN, Peter. Príručka k ďalekohľadom. 1. vyd. Prešov : Hvezdáreň a planetárium v Prešove, 2009. 68 s. ISBN 978-80-88749-48-6. Kapitola 5. Parametre ďalekohľadu, s. 40-41.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]