Temperament

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Temperament (z lat. temperamentum = náležité, správne zmiešanie) je súbor dynamických vlastností osobnosti prejavujúcich sa spôsobom správania, reakciou na podnety a dynamikou prežívania. Je to stupeň a typ všeobecnej vzrušivosti citov, prípadne i psychickej štruktúry ľudského indivídua.

V 4. až 5. storočí pred naším letopočtom grécky lekár Hippokrates - otec modernej medicíny - sa ako prvý začal zaoberať temperamentom, a to tak, že ľudí rozdelil na štyri osobnosti. Na sangvinikov, cholerikov, melancholikov a flegmatikov. Hippokrates si myslel, že každú jednu osobnosť ovláda jedna telesná tekutina, alebo telesná šťava, ktorých pomer ovplyvňuje reakcie človeka na vonkajšie podnety.

Podľa Hippokrata u sangvinikov je dominantná telesná šťava krv, u cholerikov žlč, u flegmatikov hlien a u melancholikov čierna žlč.

Biochemici dokázali, že Hippokratova teória o štyroch telesných šťavách nie je správna, avšak je pravda, že naše správanie a reakcie ovplyvňujú hormóny. Napriek tomu sa však ľudia delia medzi štyri Hippokratove osobnosti.

Významní „temperamentisti“[upraviť | upraviť kód]

Ako prvý sa temperamentom začal zaoberať grécky lekár Hippokrates (460 pred Kr. – 370 pred Kr.), otec modernej medicíny, v 5. až 4. storočí pred naším letopočtom. Podľa Hippokrata sa osobnosti človeka delia na štyri typy a podľa jeho predpokladu každú jednu osobnosť ovládajú iné telesné šťavy (krv, žlč, hlien, čierna žlč).[1]

Druhý významný „temperamentista“ bol Galénos (129 – 201), taktiež grécky lekár a filozof. Galénos sa medzi Hippokratovými štyrmi osobnosťami snažil nájsť psychologické súvislosti. To Galénos bol ten, kto tieto štyri typy osobnosti pomenoval.

Temperamentom sa neskôr zaoberal švajčiarsky psychológ, Carl Gustav Jung (1875 – 1961), zakladateľ analytickej psychológie. Z hľadiska temperamentu Jung rozdelil osobnosti už len na dve skupiny - na introvertov a extrovertov. Introvert je osobnosť uzatvorená, extroverti sú viac otvorenejší. Ak by sme mali Hippokratove štyri typy osobnosti zaradiť medzi tie Jungove, urobili by sme tak nasledovne:

(Poznámka: moderní psychológovia dnes uznávajú aj tretiu skupinu - centrovertov/ambivertov. To sú ľudia, ktorí majú vlastnosti aj introvertov i extrovertov).

Typológia osobnosti podľa Hippokrata[upraviť | upraviť kód]

Ako prvý sa zaoberal temperamentom človeka lekár zo starovekého Grécka Hippokrates, ktorý je aj považovaný za zakladateľa moderného lekárstva a je mu pripisované aj autorstvo tzv. Hippokratovej prísahy. Zároveň je aj autorom spisov Corpus Hippocratium, ktoré sa stali základom stredovekého lekárstva a tak teda stojí pevne v základoch moderného lekárstva nielen západného sveta. Do dnešného dňa je jeho rozdelenie temperamentu na 4 základné skupiny dobre známe aj laickej verejnosti. Aj napriek tomu, že Hippokrates vo svojej dobe hovoril o 4 telesných šťavách, ktorých pomer ovplyvňuje reakcie človeka na vonkajšie podnety.

Hippokratovo rozdelenie typológie osobnosti:

Sangvinik[upraviť | upraviť kód]

Sangvinik (sanguis, lat. = krv) – Vyznačuje sa predovšetkým primeranou reaktivitou, čo znamená, že na slabé podnety reaguje slabo, na silné silno, dominuje u neho reakcia tzv. slamený oheň, to znamená, že zážitky doznievajú rýchlo a sú prítomné rýchle zmeny zamerania. Sangvinik je prispôsobivý, emočne vyrovnaný, aj keď je do určitej miery nestály a ľahkovážny, je optimistický, často veselo ladený, jeho prežívanie zážitkov ale aj citov nie je veľmi hlboké. Ide o emočne stabilného extroverta.

  • Dobré vlastnosti sangvinikov: Sú zvedaví, dobrí rozprávači, citliví, hraví, demonštratívni, kreatívni, priateľskí. Nepremýšľajú príliš veľa nad minulosťou, teda žijú v prítomnosti...
  • Zlé vlastnosti sangvinikov: Sú naivní, hluční, urážliví, zábudliví. Radi preháňajú, nedokážu sa sústrediť...

Cholerik[upraviť | upraviť kód]

Cholerik (cholé, gr. = žlč) – Má sklony k výbuchom hnevu až k agresii, ťažko sám seba ovláda a reaguje často impulzívne, bez hlbšej rozvahy, je netrpezlivý, panovačný, vyžaduje od svojho okolia ústupky, ktorých často nie je sám schopný, je egocentrický a emočne labilný, ľahko citovo vzplanie, navonok reaguje rýchlo, silno a často bez zábran. Ide o emočne labilného extroverta.

  • Dobré vlastnosti cholerikov: Sú dynamickí, nezávislí, starostliví, samostatní, dobrí organizátori. Radi spolupracujú, s problémami sa radi vysporiadajú...
  • Zlé vlastnosti cholerikov: Sú netrpezliví, málo empatickí, príliš dominantní, panovační, výbušní, dobrí manipulátori. Zriedka sa ospravedlňujú, nevie sa odreagovať.

Flegmatik[upraviť | upraviť kód]

Flegmatik (phlegma, gr. = hlien) – Je emočne značne vyrovnaný, pre pozorovateľa sa javí ako ľahostajný, vzrušujú ho iba veľmi silné podnety, je stály, často pôsobí spokojne, je veľmi pokojný až chladnokrvný, čo môže pripomínať až apatiu, hlbšie vzťahy nadväzuje iba k malému okruhu osôb, často absentujú väčšie životné ambície a požiadavky, z čoho pramení často až životná pasivita, nemá rád zmeny a pohybovo býva skôr úsporný. Ide o emociálne stabilného introverta.

  • Dobré vlastnosti flegmatikov: Sú pohodoví, pokojní, sympatickí, milí, tichí, premýšlajúci, šikovní pracovníci, dobrí poslucháči. Vyhýbajú sa konfliktom a hádkam, šikovne pracujú, hoci aj pod nátlakom...
  • Zlé vlastnosti flegmatikov: Sú lakomí, leniví, bojazliví. Vyhýbajú sa zodpovednosti za jednotlivé veci, ktoré berú na ľahkú váhu. Ťažko si hľadajú motiváciu.

Melancholik[upraviť | upraviť kód]

Melancholik (melan-cholé, gr. = čierna žlč) – Je precitlivenejší, často má depresívne sklony, je skôr uzavretý, tichý až nesmelý, no svedomitý, zodpovedný, horšie nadväzuje nové vzťahy, no jeho city sú trvalé, je lojálny, ťažšie sa prispôsobuje, a je skôr pomalý. Je to emočne labilný introvert.

  • Dobré vlastnosti melancholikov: Sú nadaní, kreatívni, maximalistickí, filozofickí, starostliví, obetaví, idealisti, duševne a umelecky založení. Riešia nie len svoje, ale aj problémy iných.
  • Zlé vlastnosti melancholikov: Sú pesimisti, masochisti, kritickí, neistí. Majú časté sklony k depresiám, pamätajú si hlavne na negatívne veci, často sa vŕtajú v minulosti, tým pádom im unikajú zážitky z minulosti, ľahko sa môžu stať hypochondrami.

Typológie osobnosti podľa Carla Gustava Junga[upraviť | upraviť kód]

Carl Gustav Jung objavil, ako osobnosť skúmať a pochopiť zvnútra, odhaľovaním vzťahov medzi personou a vlastným ja, medzi rôznymi úrovňami vedomia a nevedomia, vzťahu k animovi, medzi tieňom a sebareflexiou atď. Jungova analýza symbolu a jeho premien je inšpiratívna rovnako pre básnikov, filozofov, teológov, literárnych vedcov, ako pro psychológov. V oblasti psychopatológie Jung začal prechod od biologicky chápanej psychiatrie k psychiatrii humanistickej. Jung je zakladateľom a priekopníkom autentickej psychologickej cesty skúmania psyché, cesty, ktorá neodbočuje ani do fyziologického redukcionismu, ani do abstrakcií matematického modelovania.

Jung položil základy delenia temperamentu v závislosti na prístupu k okolitému svetu.

Pričom rozdelil temperament na dve základné typológie.

Introvert[upraviť | upraviť kód]

Človek žijúci predovšetkým svojím vnútorným životom, ale veľmi vnímavý ku svojmu okoliu, premýšlavý, empatický pozorovateľ, rozvážny vo svojom jednaní a opatrný vo svojich citoch, má sklony k mlčanlivosti v prípade neexistencie relevantnej témy, preferuje nepriamu komunikáciu (e-maily, listy, SMS) pred hovorom. V spoločnosti preferuje menšie skupinky (5 – 10 osôb) introvertných ľudí. Pred mnohými neznámymi situáciami sa snaží uniknúť, nie veľmi dobre sa prispôsobuje, má sklon k útekovým reakciám a často žije spomienkami na minulosť. V prípade nutnosti je však po určitú dobu schopný sa správať ako extrovert.

Extrovert[upraviť | upraviť kód]

Človek žijúci navonok – povrchný a spontánny ⇒ ľahko komunikuje a dokáže zahajovať a udržovať rozhovor „o ničom“, jedná rozhodne a rýchlo až neuvážene. Po citovej stránke je veľmi otvorený, ale jeho city sú taktiež povrchné a je menej vnímavý k svojmu okoliu, ale zato je veľmi adaptabilný.

Typológia MBTI[upraviť | upraviť kód]

Typológia MBTI (Myers-Briggs Type Indicator) je jednou z interpretácií Jungovej teórie psychických funkcií. Jednotlivé psychické funkcie (a ich delenie na vnútorné a vonkajšie) interpretuje ako hlavného činiteľa pri správaní jednotlivca. Táto teória bola vytvorená Katharine Cook Briggsovou spolu s jej dcérou Isabel Briggs-Myersovou.

Podľa MBTI, funkcie T (myslenie), F (emócie), S (vnemy) a N (intuícia) a ich vlastnosti i (introvertná) a e (extrovertná) tvoria štvorpísmenný kód; prvé písmeno v kóde, I/E, určuje typ osobnosti ako introvertný alebo extrovertný a určuje poradie funkcií, druhé a tretie (S/N, T/F) určujú hlavnú vnímajúcu (P) a súdiacu (J) funkciu, a posledné písmeno (P/J) určuje introvertnosť alebo extrovertnosť hlavnej vnímajúcej funkcie. Ako príklad, typ INTP používa hlavne funkcie Ti-Ne.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Temperament
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Temperament

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Temperamenty
Flegmatik | Cholerik | Sangvinik | Melancholik Four temperament b.PNG
  1. négy vérmérséklet – Magyar Katolikus Lexikon [online]. lexikon.katolikus.hu, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
  2. Dynamické vlastnosti osobnosti [online]. publi.cz, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
  3. Temperament – Wikisofia [online]. wikisofia.cz, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.