Teodor Iľjič Ojzerman

Teodor Iľjič Ojzerman ruský filozof
Biografické údaje
Meno	Teodor Iľjič Ojzerman
Narodenie	14.5.191414. máj 1914, Petrovirivka, Ukrajina
Úmrtie	25. marec 2017 (102 rokov), Moskva, Rusko
Dielo
Škola/tradícia	Marxizmus-leninizmus
Oblasť záujmu	Dejiny filozofie
Ovplyvnený Valentin Asmus
Odkazy
	Teodor Iľjič Ojzerman (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Teodor Iľjič Ojzerman (rus. Теодо́р Ильи́ч Ойзерма́н; * 14. máj 1914, Petrovirivka, Ukrajina – † 25. marec, 2017, Moskva, Rusko) bol sovietsky a ruský filozof, predstaviteľ marxizmu-leninizmu. Venoval sa najmä dejinám filozofického myslenia. Bol odborník v oblasti dejín svetovej a marxisticko-leninskej filozofie. V dňoch 31. októbra a ž 7. novembra 1977 bol hosťom Univerzity Komenského v Bratislave.

Život

Teodor (Todres) Ojzerman sa narodil v rodine učiteľov matematiky v mestečku Petroverivka (Poplavskyj) v okrese Tiraspol v Chersonskej gubernii (dnes obec Petroverivka v okrese Šyryajevskyj, Odeská oblasť, Ukrajina), ktoré leží na brehu rieky Velikij Kujalnik. Po jeho narodení sa rodina presťahovala do Novomoskovska, kde jeho otec riadil súkromnú školu, a po revolúcii pracoval ako riaditeľ ľudovej internátnej školy, kde spolu s matkou vyučoval matematiku a v rokoch občianskej viedol miestny oddiel židovskej domobrany.

Po otcovej smrti roku 1922 sa s matkou presťahoval do Dnepropetrovska. Po skončení učňovskej školy pracoval ako robotník, elektrikár a venoval sa písaniu poviedok. Neskôr odišiel Moskvy, kde nastúpil ako montér do stavebného kombinátu a popri práci študoval na večernej robotníckej škole, po ukončení ktorej nastúpil na filozofickú fakultu Moskovského inštitútu filozofie, literatúry a histórie (MIFLI), kde študoval u V. F. Asmusa. Pracoval ako elektrikár v študentskom internáte, potom ako učiteľ hospodárskej politiky v Moskovskom zväze spotrebiteľských družstiev (MSPO). V roku 1937, ako študent posledného ročníka, bol vyslaný ako učiteľ na Saratovskú univerzitu.

V roku 1938 absolvoval MIFLI, potom absolvoval postgraduálne štúdium na katedre dejín filozofie. V roku 1941 obhájil kandidátsku dizertáciu „Marxisticko-leninské učenie o premene nutnosti na slobodu“ (oponovali M. A. Dynnik, M. T. Iovčuk a P. F. Judin; vedecký vedúci G. F. Aleksandrov). Od roku 1940 dokončil štúdium na Moskovskej štátnej univerzite. Pracoval v poradenskom oddelení časopisu „Boľševik“ a venoval sa lektorskej činnosti.

Počas druhej svetovej vojny bol povolaný do armády, ako kandidát vied bol poslaný do dôstojníckej školy, po ktorej absolvovaní pôsobil ako starší politický inštruktor politického oddelenia divízie protivzdušnej obrany, neskôr pôsobil v pechotnej divízií. Počas vojny vstúpil do komunistickej strany.

Po demobilizácii v júni 1946 sa vrátil k pedagogickej činnosti – najskôr na Moskovskom ekonomickom inštitúte a od roku 1947 ako docent a zástupca vedúceho katedry dejín zahraničnej filozofie na filozofickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity.

Od roku 1949 vykonával funkciu vedúceho katedry dejín zahraničnej filozofie na Moskovskej štátnej univerzite. V októbri 1951 obhájil doktorskú dizertáciu „Rozvoj marxistickej teórie na základe skúseností revolúcií z roku 1848“, v rokoch 1953–1968 bol vedúcim katedry dejín zahraničnej filozofie na Moskovskej štátnej univerzite. Zároveň v rokoch 1962–1966 bol profesorom Vysokej straníckej školy pri ÚV KSSZ. Od roku 1968 bol profesorom a vedeckým pracovníkom Inštitútu filozofie Akadémie vied ZSSR, v rokoch 1971–1987 bol vedúcim oddelenia histórie filozofie krajín západnej Európy a Ameriky, od roku 1980 oddelenia histórie filozofie. v rokoch 1971–1987 bol profesorom Inštitútu ďalšieho vzdelávania učiteľov spoločenských vied pri Moskovskej štátnej univerzite. Hlavný vedecký konzultant Akademického vedecko-pedagogického inštitútu RSGU.

Dielo (výber)

Najznámejšie jeho dve práce: obsiahla monografia, ktorá vyšla vo vydavateľstve Sloboda pod titulom „Hlavné filozofické smery" a je pokračovaním jeho monografie „Problémy filozofie a filozofie dejín", ktorá vyšla vo vydavateľstve Pravda v roku 1976.

• Problémy filozofie a filozofie dejín = [Orig.: Problemy istoriko-filosofskoj nauki] / Z ruského originálu preložil Peter Barták. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1976.

Literatúra

• HANZEL, L.; PIAČEK, J. Hlboký a podnetný teoretický rozbor historicko-filozofického procesu. Filozofia, 1976, roč. 31, čís. 2, s. 237–240. Recenzia Ojzermanovej knihy Hlavné filozofické smery. Dostupné online [cit. 2025-11-04].
• SMREKOVÁ, Dagmar. Dialektický materializmus a dejiny filozofie. Filozofia, roč. 37, čís. 2, s. 273–276. Recenzia Ojzermanovej knihy Dialektický materializmus a dejiny filozofie. Dostupné online [cit. 2025-11-03].

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Ойзерман Теодор Ильич (po rusky)