Preskočiť na obsah

Termodynamická účinnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Termodynamická účinnosť je parameter, ktorý kvantitatívne vyjadruje, ako účinne sa približuje skutočný proces v zariadení k idealizovanému procesu v tomto zariadení.[1] Táto definícia sa vzťahuje na termodynamický proces, t.j. na jeden komponent obehu, napr. len turbíny, alebo na otvorené systémy, napr. systémy stacionárneho prúdenia. Je to bezrozmerné číslo a označuje sa symbolom ηT.

V definícii termodynamickej účinnosti nie je určené, aký je idealizovaný proces pre konkrétne zariadenie, ani čo je cieľom daného procesu - zariadenia. Preto pojem termodynamická účinnosť zahŕňa viacero rôzne definovaných a pomenovaných účinností.

Termodynamická účinnosť tepelných motorov

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre oblasť tepelných motorov t.j. uzavretých termodynamických cyklov je pojem termodynamická účinnosť synonymum pre termickú účinnosť[2] = tepelnú účinnosť[3].

Termodynamická účinnosť zariadení stacionárneho prúdenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre oblasť otvorených systémov pojem termodynamická účinnosť môže zahŕňať napríklad[1]:

  1. termodynamickú izoentropickú účinnosť skrátene izoentropickú účinnosť alebo adiabatickú účinnosť, ak je idealizovaným procesom adiabatický proces. Podľa typu zariadenia je možné rozlíšiť napríklad:
    • adiabatickú účinnosť turbín
    • adiabatickú účinnosť kompresorov (lopatkových)
    • adiabatickú účinnosť dýz
  2. izotermickú účinnosť, ak je idealizovaným procesom izotermický vratný proces. Toto je príklad chladených kompresorov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.
  2. TRNKA, Jaroslav; URBAN, Jaroslav. Spaľovacie motory. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1992. 568 s. ISBN 80-05-01081-8.
  3. KUNC, Antonín, a kol. Mechanika III. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, n.p., 1965. 256 s.