Teória pružnosti
Teória pružnosti skúma pretvorenosť (deformácie) a napätosť poddajných ideálne pružných telies pod vplyvom pôsobenia síl, spojitých teplotných zmien, alebo iných účinkov. Patrí do mechaniky kontinua tuhej fázy.
Ideálne pružné teleso
[upraviť | upraviť zdroj]Predmetom skúmania teórie je ideálne pružné teleso, ktoré:
- je spojité kontinuum v každom štádiu namáhania a pretvorenia,
- po úplnom odstránení príčin sa vráti do východiskového nedeformovaného a nanapätého stavu.
Náuka o pevnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Náuka o pevnosti je s teóriou pružnosti úzko spojená, umožňuje vymedziť prípustné hranice namáhania a pretvorenia rôznych telies z rôznych materiálov. Náuka o pevnosti sa premieta do praktických inžinierskych disciplín spojených s konštrukciou napríklad v strojárstve a stavebníctve.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Kaiser J., Složka V., Dický J., Jurasov V.: Pružnosť a plasticita I. Alfa, Bratislava 1990.
|
Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |