Thargélia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Thargélia (starogr. Θαργήλια) bol starogrécky sviatok zasvätený Apolónovi.[1][2]

Starovekí Aténčania oslavovali na začiatku leta pred zberom úrody, a to 6. a 7. thargélióna (podľa atického kalendára) slávnosť Thargéliu, ktorá sa konala na počesť boha Apolóna (podľa niektorých zdrojov aj Artemidy). Tento sviatok sa slávil aj v niektorých iónskych mestách a ich kolóniách.[3]

V prvý sviatočný deň bol obetovaný baran bohyni Demetre Chloé a mesto bolo vyčistené od zla pomocou dvoch farmakoi.[3] V iónskych mestách malo byť zlo, miasma (poškvrna), vytlačené v osobe farmakosa, obetného baránka, prednostne vybraného z okrajových vrstiev spoločnosti, ktorý vedený mestom zozbieral všetky negativizmy komunity a po vyhostení ich odniesol so sebou.[4] Niektoré staršie písomné zdroje (scholia) uvádzajú, že to nebol len symbolický rituál, ale že farmakoi boli usmrcovaní (napr. pre odvrátenie morovej nákazy či hladomoru[5]). Či boli farmakoi počas rituálu zabíjaní alebo nie (prinajmenšom v historickom období), je otázkou, na ktorú nemali jednoznačnú odpoveď už starovekí spisovatelia a ani dnešní (Gréci takéto praktiky považovali za barbarské [5]).[6]

Vľavo trojnožka (tripus) pod hrniec (chytru), vpravo chytra s pieckou, 6. až 4. stor. pred Kr., Atény

Na druhý deň k obradom tohto starogréckeho sviatku patril sprievod, ktorý podľa Porfyria (konal sa v Aténach ešte počas jeho života) niesol poľné byliny, ale aj žalude (kedysi boli najdôležitejšou rastlinnou potravinou[7]), plody jablone, jačmeň, pšenicu, kopu sušených fíg, koláče z pšeničnej a jačmennej múky a na poslednom mieste hrniec (chytra).[8][1] Thargélos, hrniec s pokrmom, sa ponúkol ako obetný dar Apolónovi. Nie je celkom jasné, čo bol presne thargélos. Niektorí starovekí lexikografi ho opísali ako aparché „prvotinu z úrody“ (celogrécka náboženská prax od archaického do konca helenistického obdobia [9]), pokrm z prvej zozbieranej úrody pripravovaný v hrnci.[10] Hésychios z Alexandrie spomína „hrnec so semenami“,[11] rovnako ako Fotios, ktorý tiež opisuje thargélos ako „hrnec plný semien na posvätné varené jedlo“.[12]Athénaios však cituje Kratea, ktorý uviedol, že thargélos bol chlieb (ἄρτος - artos), ktorý bol po žatve upečený ako prvý.[13] Bez ohľadu na to z čoho bol zhotovený, neskôr bol pravdepodobne skonzumovaný. Ak bol zhotovený z prvých vypestovaných plodín, akoby chcel zdôrazniť prednosť bohov pred ľuďmi pri vychutnávaní si prvej úrody.[10]

Počas tohto sviatku bola eiresióné (εἰρεσιώνη, ratolesť olivy prepletená vlnou, z ktorej viseli rôzne plody[14]) pripevnená nielen na dvere Apolónovej svätyne (umiestnil ju tam chlapec, ktorého rodičia boli nažive[14]), ale aj na dvere domu každého Aténčana. V scholiu na Aristofanovu hru Ploutis je o eiresioné na rozdiel od iných starovekých písomných zdrojov uvedené, že ju počas Thargélií obetovali Héliovi a Hóram.[15][3] Existujú však nezhody v tom, či bola eiresióné spojená s týmto sviatkom, najnovšie prevláda názor, že bola špecifická pre slávnosť Pyanepsia.[10]

Suda uvádza, že sa počas tohto slávnostného dňa uskutočnila aj súťaž v speve a že jej víťaz obetoval svoju víťaznú cenu, ktorou bol tripus, Apollónovej svätyni známej ako Pythion.[16]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Jane Ellen Harrison. Prolegomena to the Study of Greek Religion. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9122-746-7. S. 81.
  2. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 368.
  3. ↑ a b c Dennis D. Hughes. Human Sacrifice in Ancient Greece. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3496-639-4. S. 140.
  4. ↑ Henk Versnel. Inconsistencies in Greek and Roman Religion, Volume 2: Transition and Reversal in Myth and Ritual. Leiden : BRILL, 2015. ISBN 978-90-0429-673-2. S. 300.
  5. ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 359.
  6. ↑ Dennis D. Hughes. Human Sacrifice in Ancient Greece. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3496-639-4. S. 141.
  7. ↑ Rastislava Stoličná-Mikolajová. Jedlo ako kľúč ku kultúre. Martin : Matica slovenská, 2004. ISBN 978-80-7090-765-8. S. 63.
  8. ↑ Porfyrios, Peri apochés empsychón, 2, 7 [1]
  9. ↑ Theodora Suk Fong Jim, Suk Fong Jim. Sharing with the Gods. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9870-682-3. S. 2.
  10. ↑ a b c Theodora Suk Fong Jim, Suk Fong Jim. Sharing with the Gods. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9870-682-3. S. 102.
  11. ↑ Hésychios z Alexandrie, Gleóstai, Th Thargélia 104 [2]
  12. ↑ Suda, Thargélia, 49 [3]
  13. ↑ Athénaios z Naukratidy, Deipnosofistai, 3, 114a [4]
  14. ↑ a b Jane Ellen Harrison. Prolegomena to the Study of Greek Religion. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9122-746-7. S. 80.
  15. ↑ Aristophanes. Kōmōdiai: Versio latina. Deperditarum comoediarum fragmenta. Scholia in Aristophanem. 2. London : Whittaker, 1829. S. 65.
  16. ↑ Suda, Pythion, 3130 [5]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thargélia&oldid=7324547“