Theagenes z Thasosu
Theagenes alebo Theagenés (starogr. Θεαγένης – Theagenes/iný prepis Theagenés) bol dvojnásobný olympijský víťaz v boxe a pankratiu v 5. stor. pred Kr.[1]
Theagenes z Thasosu zvíťazil v boxe (pygmé) a pankratiu na olympijských hrách v rokoch 480 a 476 pred Kr..[1][2] Okrem toho zvíťazil v boxe, alebo v pankratiu aj na iných športových súťažiach. Na pýtijských hrách zvíťazil trikrát, na nemejských deväťkrát a na istmijských desaťkrát. Následne sa venoval mládeži Fthie v Tesálii, ktorú vyučoval box a pankration.[3] O Theagenovi sa v staroveku rozprávali podivuhodné historky, ktoré už patria skôr do mýtov.[4] Antický autor Pausanias uvádza, že otcom Theagena bol Timosthenes z Thasosu, ale podľa mnohých obyvateľov ostrova Thasos v žilách Theagena prúdila krv hrdinu Herakla, ktorého duch v podobe Timosthena oplodnil jeho matku.[5]
Pausanias zaznamenal aj príbeh z Theagenovho detstva. V deviatich rokoch sa mu vraj cestou zo školy zapáčila bronzová socha boha, tak si ju teda položil na rameno a odniesol ju domov.[5] Krádež sochy boha potom ľud ostrova tak veľmi rozhorčil, že žiadali smrť vinníka. Keď mu následne starší urodzený muž prikázal, aby sochu na agoru vrátil, ľud pri pohľade na chlapca nesúceho ťažkú sochu, žasol nad jeho silou a ich hnev vystriedalo nadšenie a pocit hrdosti na svojho rodáka.[5]
Ako takmer každý slávny muž aj Theagenes mal svojich neprajníkov a nepriateľov. Keď umrel, na jedného z nich spadla jeho bronzová socha, ktorú dotyčný zneucťoval bičovaním. Deti mŕtveho potom žiadali súd, aby sochu stíhali za vraždu. Keďže sa v tom čase mohli podľa zákonov súdiť aj neživé veci, sochu v súlade s právnymi predpismi hodili do mora.[6] Po tomto čine však krajinu postihla katastrofálna neúroda. Ako to pri takýchto udalostiach bývalo zvykom, obyvatelia Thasosu sa s prosbou o pomoc obrátili na veštiareň v Delfách, kde im Pýtia poradila, že hnev bohov odvrátia len vtedy, ak sochu Theagena obnovia.[7] Podľa Pausania sochy Teagena stáli na mnohých miestach Grécka (jedna od sochára Glaukia z Aiginy bola v Olympii).[8] Theagenes za života dosiahol v širokých vrstvách ľudu veľkú popularitu a keď umrel, mnohí chorí verili, že sa v prítomnosti jeho sochy uzdravia.[8]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 248.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,6,5.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,11,5.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 181.
- ↑ a b c Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,11,2.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,11,6.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,11,7.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,11,9.