Thomsonov model atómu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Schématické znázornenie Thomsonovho modelu statického atómu.

Thomsonov model atómu je jedna z historických predstáv toho, ako vyzerajú atómy. Tento model atómu (nazývaný aj pudingový model) navrhol objaviteľ elektrónu (1897) J.J. Thomson v roku 1904 ešte pred objavom atómového jadra. Podľa Thomsonovho modelu sa atóm skladá z elektrónov, ktoré sú obklopené "polievkou" kladného náboja vyvažujúc tak záporný náboj elektrónov (ako keby boli záporne nabité hrozienka obklopené kladne nabitým pudingom).[1] Elektróny mohli byť v atóme umiestnené rôzne a mohli vytvárať rôzne štruktúry. Elektróny však Thomson nazýval len časticami, aj keď G.J. Stoney navrhol nazývať elektrické častice elektrónmi už v roku 1894.

Thomsonov model bol prirovnávaný (nie samotným Thomsonom) k hrozienkovému pudingu.[1] Táto predstava predpokladá, že častice sú statické, čo však podľa Thomsona neboli.

Vyvrátenie modelu[upraviť | upraviť zdroj]

Model bol vyvrátený experimentom Geigera a Mardsena (1909), ktorý E. Rutherford v roku 1911 interpretoval ako pozorovanie veľmi malého jadra atómu nesúceho veľmi vysoký kladný náboj (dostatočný pre vyváženie približne 100 elektrónov v zlate). To viedlo k Rutherfordovmu modelu atómu a následne (po tom, čo H. Moseley v roku 1913 poukázal na to, že jadrový náboj bol veľmi blízky atómovému číslu) k predpokladu A. Broeka, že atómové číslo odpovedá náboju jadra. Napokon v roku 1913 predstavil Niels Bohr prvý kvantový model atómu, v ktorom je jadro pozostávajúce z kladného náboja (v množstve atómového čísla) obklopené rovnakým počtom elektrónov umiestnených v orbitálnych hladinách.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Discovery of the electron and nucleus (article) [online]. Khan Academy, [cit. 2022-08-11]. Dostupné online. (po anglicky)