Tomislav Kolaković

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Stjepan Tomislav Kolaković
chorvátsky kňaz, jezuita
Tomislav Kolaković
Biografické údaje
Narodenie5. september 1906
Podgorač, Chorvátsko
Úmrtie? 1990
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaSpoločnosť Ježišova

Stjepan Tomislav Kolaković, rodným menom Poglajen (* 5. september 1906, Podgorač, Chorvátsko – † 1990[1], Paríž, Francúzsko?) bol chorvátsky kňaz, člen jezuitského rádu. Výrazne sa angažoval v evanjelizačnej činnosti, kládol zásadný dôraz na aktívne žité kresťanstvo. Usiloval o väčšie zapojenie laikov do života cirkvi, na Slovensku aj v českých krajinách zakladal krúžky veriacich zvané Rodina, významne sa podieľal na rozvoji katolíckeho disentu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Tomislav Poglajen študoval filozofiu, teológiu a sociológiu. Bol ovplyvnený názormi Emmanuela Mourniera, Roberta Schumana alebo kardinála Josepha Cardijna. Nejakú dobu pracoval ako redaktor jezuitskej revue Život. V roku 1935 bol v belgickom meste Leuven vysvätený na kňaza.[2]

Od roku 1940 Poglajen, ktorý hovoril niekoľkými svetovými jazykmi, prednášal sociológiu v Záhrebe. Toho istého roku sa stal profesorom sociológie a morálnej teológie u jezuitov v Sarajeve. Keď na neho v roku 1941 zameralo svoju pozornosť gestapo, odišiel do bezpečnejšieho Splitu a začal používať dievčenské meno svojej matky - Kolaković.[2]

V septembri 1943 sa dostal na Slovensko, kde zakladal krúžky Rodiny. K ich sympatizantom patril napr. gréckokatolícky biskup, blahoslavený Pavol Gojdič. Neskôr pôsobil aj v Prahe, kde tiež vznikol krúžok Rodiny. Angažoval sa v ňom napr. teológ Josef Zvěřina alebo profesorka Růžena Vacková, neskôr Oto Mádr. Medzi osobnosti, ktoré Kolakovića podporovali, patril aj neskorší kardinál Josef Beran alebo biskup Štěpán Trochta.[2]

Veríme, že každý človek je druhý Kristus.
– Tomislav Kolaković[2]

Po roku 1946[upraviť | upraviť zdroj]

O ďalšom Kolakovićovom pôsobení existujú len kusé a nie vždy doložené správy, uvádza Václav Vaško. Zdržiaval sa v Ríme, v New Yorku, v Indii sa stretol s Matkou Terezou, navštívil Čínu. Koncom 70. rokov nechal z Viedne pozdravovať slovenskú i českú Rodinu. Kedy, kde a ako zomrel, zostáva neznáme. Pravdepodobne v Paríži, snáď v roku 1981,[2] snáď v roku 1990.[1]

Stretnutie s Václavom Vaškom[upraviť | upraviť zdroj]

Zásadné bolo stretnutie s Kolakovićom pre život katolíckeho aktivistu, neskoršieho politického väzňa Václava Vaška. „Od stretnutia s Kolakovičom datujem svoju konverziu od tradičného katolicizmu k uvedomelému a angažovanému kresťanstvu... Predstava, že sa mám stať apoštolom a že je to vlastne poslaním každého kresťana, ma v celom mojom ďalšom živote striedavo uchvacovala a deprimovala, podľa toho , či som sa k svojmu novému ideálu blížil alebo sa od neho vzďaľoval.“[3]

Neboj sa a jednaj vždy tak, ako myslíš, že by na tvojom mieste a v konkrétnej situácii jednal Kristus.
– Tomislav Kolaković[3]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • God's Underground, New York, 1949, publikované pod menom Father George. Predslov Fulton Sheen

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ŽUBRINIĆ, Darko. Stjepan Tomislav Poglajen or Tomislav Kolakovic (1906-1990). Croatia - Overview of History, Culture and Science (www.croatianhistory.net) (Zagreb), 2008. Dostupné online [cit. 2016-10-23]. (angl.)
  2. a b c d e VAŠKO, Václav. Legendární profesor Kolakovič. Teologické texty (Jolana Poláková), 2007, čís. 4. Dostupné online [cit. 2016-10-23]. ISSN 0862-6944. (čes.)
  3. a b VAŠKO, Václav. Ne vším jsem byl rád (vlastní životopis). Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2001. ISBN 978-80-7192-600-9. (čes.)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tomislav Kolakovič na českej Wikipédii.