Tomislav Kolaković

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stjepan Tomislav Kolaković
chorvátsky kňaz, jezuita
Tomislav Kolaković
Biografické údaje
Narodenie 5. september 1906
Podgorač, Chorvátsko
Úmrtie ? 1990
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa Spoločnosť Ježišova

Stjepan Tomislav Kolaković, rodným menom Poglajen (* 5. september 1906, Podgorač, Chorvátsko – † 1990[1], Paríž, Francúzsko?) bol chorvátsky kňaz, člen jezuitského rádu. Výrazne sa angažoval v evanjelizačnej činnosti, kládol zásadný dôraz na aktívne žité kresťanstvo. Usiloval o väčšie zapojenie laikov do života cirkvi, na Slovensku aj v českých krajinách zakladal krúžky veriacich zvané Rodina, významne sa podieľal na rozvoji katolíckeho disentu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Tomislav Poglajen študoval filozofiu, teológiu a sociológiu. Bol ovplyvnený názormi Emmanuela Mourniera, Roberta Schumana alebo kardinála Josepha Cardijna. Nejakú dobu pracoval ako redaktor jezuitskej revue Život. V roku 1935 bol v belgickom meste Leuven vysvätený na kňaza.[2]

Od roku 1940 Poglajen, ktorý hovoril niekoľkými svetovými jazykmi, prednášal sociológiu v Záhrebe. Toho istého roku sa stal profesorom sociológie a morálnej teológie u jezuitov v Sarajeve. Keď na neho v roku 1941 zameralo svoju pozornosť gestapo, odišiel do bezpečnejšieho Splitu a začal používať dievčenské meno svojej matky - Kolaković.[2]

V septembri 1943 sa dostal na Slovensko, kde zakladal krúžky Rodiny. K ich sympatizantom patril napr. gréckokatolícky biskup, blahoslavený Pavol Gojdič. Neskôr pôsobil aj v Prahe, kde tiež vznikol krúžok Rodiny. Angažoval sa v ňom napr. teológ Josef Zvěřina alebo profesorka Růžena Vacková, neskôr Oto Mádr. Medzi osobnosti, ktoré Kolakovića podporovali, patril aj neskorší kardinál Josef Beran alebo biskup Štěpán Trochta.[2]

Veríme, že každý človek je druhý Kristus.
– Tomislav Kolaković[2]

Po roku 1946[upraviť | upraviť zdroj]

O ďalšom Kolakovićovom pôsobení existujú len kusé a nie vždy doložené správy, uvádza Václav Vaško. Zdržiaval sa v Ríme, v New Yorku, v Indii sa stretol s Matkou Terezou, navštívil Čínu. Koncom 70. rokov nechal z Viedne pozdravovať slovenskú i českú Rodinu. Kedy, kde a ako zomrel, zostáva neznáme. Pravdepodobne v Paríži, snáď v roku 1981,[2] snáď v roku 1990.[1]

Stretnutie s Václavom Vaškom[upraviť | upraviť zdroj]

Zásadné bolo stretnutie s Kolakovićom pre život katolíckeho aktivistu, neskoršieho politického väzňa Václava Vaška. „Od stretnutia s Kolakovičom datujem svoju konverziu od tradičného katolicizmu k uvedomelému a angažovanému kresťanstvu... Predstava, že sa mám stať apoštolom a že je to vlastne poslaním každého kresťana, ma v celom mojom ďalšom živote striedavo uchvacovala a deprimovala, podľa toho , či som sa k svojmu novému ideálu blížil alebo sa od neho vzďaľoval.“[3]

Neboj sa a jednaj vždy tak, ako myslíš, že by na tvojom mieste a v konkrétnej situácii jednal Kristus.
– Tomislav Kolaković[3]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • God's Underground, New York, 1949, publikované pod menom Father George. Predslov Fulton Sheen

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ŽUBRINIĆ, Darko. Stjepan Tomislav Poglajen or Tomislav Kolakovic (1906-1990). Croatia - Overview of History, Culture and Science (www.croatianhistory.net) (Zagreb), 2008. Dostupné online [cit. 2016-10-23]. (angl.)
  2. a b c d e VAŠKO, Václav. Legendární profesor Kolakovič. Teologické texty (Jolana Poláková), 2007, čís. 4. Dostupné online [cit. 2016-10-23]. ISSN 0862-6944. (čes.)
  3. a b VAŠKO, Václav. Ne vším jsem byl rád (vlastní životopis). Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2001. ISBN 978-80-7192-600-9. (čes.)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tomislav Kolakovič na českej Wikipédii.