Tomyris

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tomyris
Kráľovná Massagetov
Tomyris
Narodenieneznáme
Úmrtiecca 520 pred Kr.
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Tomyris
Tomyris a hlava Kýra, frankentálsky porcelán, okolo 1773
Kráľovná Tomyris sa dozvedá, že jej syn Spargapises bol zajatý Kýrom, Jan Moy (1535 – 1550).
Tomyris ponára hlavu mŕtveho Kýra do nádoby s krvou, Rubens.

Tomyris (starogrécky: Τομυρις, romanizované: Tomuris; latinsky: Tomyris[1][2]), nazývaná aj Thomyris, Tomris alebo Tomiride, je iránska vládkyňa známa len vďaka gréckemu historikovi Hérodotovi. Podľa neho vládla Massagetom, iránskemu skýtskemu národu Saka v Strednej Ázii.[3] Tomyris sa so svojimi vojskami ubránila pred útokom Kýra Veľkého zo Staroperzskej ríše a v roku 530 pred Kr. ho porazila a zabila. Jeho odťatú hlavu dala vložiť do vreca alebo misky naplnenej krvou a povedala jej: „Tu máš: napi sa krvi!“ Nespomína sa v ďalších raných prameňoch, ktoré sa vzťahujú na toto obdobie, ani v dielach Ktésia.

Tomyris sa v renesancii stala populárnou témou európskeho umenia a literatúry. V umení bola zvyčajne zobrazovaná ako prijíma Kýrovu hlavu alebo ako ju vkladá do nádoby naplnenej krvou. Takto sa stala súčasťou skupiny Moc žien, stredovekého a renesančného umeleckého a literárneho topa, zobrazujúceho „hrdinských alebo múdrych mužov ovládaných alebo porazených ženami“.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Tomyris je latinskou podobou starogréckeho mena Tomuris (Τομυρις), ktorý je helenizáciou sakavského názvu *Taumuriyaʰ, s významom „z rodiny“, odvodeného z príbuzného avestského slova taoxman a staroperzského slova taumā (𐎫𐎢𐎶𐎠), ktoré znamená „semeno“, „zárodok“ a „príbuzenstvo“[1][2].

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Tomyris bola ovdovenou manželkou kráľa Massagetov, ktorého po jeho smrti vystriedala na poste kráľovnej kmeňa[4].

Vojna s Perziou[upraviť | upraviť zdroj]

Keď zakladateľ Staroperzskej ríše Kýros II. požiadal Tomyris o ruku s úmyslom získať jej kráľovstvo prostredníctvom manželstva, Tomyris pochopila Kýrove ciele a jeho návrh odmietla. Na radu lýdskeho kráľa Kréza Kýros reagoval na odmietnutie rozhodnutím napadnúť Massagetov.[3][5][4]

Keď Kýros začal stavať most na rieke Araxes s úmyslom zaútočiť na Massagetov, Tomyris mu poradila, aby sa uspokojil s vládou vo vlastnom kráľovstve a nechal ju vládnuť jej kráľovstvu. Kýrov počiatočný útok Massagetovia prekazili, po čom im Kýros usporiadal v stanoch svojho tábora honosnú hostinu s veľkým množstvom vína a stiahol sa.[6][7][4]

Smrť Spargapisa[upraviť | upraviť zdroj]

Massagetov viedol syn Tomyris a veliteľ ich vojska Spargapises, ktorý, ako všetci stepní kočovníci doby železnej, používal ako omamné látky predovšetkým kumys a konope a preto nebol zvyknutý piť víno. Opil sa a Kýros ich tak ľahko porazil a pobil, čím zničil tretinu massagetského vojska. Spargapises bol Kýrom zajatý a keď vytriezvel a pochopil svoju situáciu, požiadal Kýra, aby ho oslobodil. Keď Kýros jeho prosbám vyhovel, zabil sa.[6][7][4]

Keď sa Tomyris dozvedela o Spargapisovej smrti, poslala Kýrovi nahnevaný odkaz, v ktorom víno, ktoré spôsobilo zničenie jej armády a syna, označila za drogu, ktorú konzumujú šialenci, a žiadala ho, aby opustil krajinu, inak mu s prísahou na Slnko „vyleje viac krvi, než dokáže vypiť“.[6][4]

Smrť Kýra[upraviť | upraviť zdroj]

Strieborný tanier zobrazujúci Tomyris s mŕtvolou Kýra, Stourhead.

Tomyris sama viedla Massagetskú armádu do vojny a počas ďalšej bitky, v ktorej Massagetčania čelili Kýrovým silám, Tomyris Peržanov porazila a zničila väčšinu ich armády. Samotný Kýros bol v bitke zabitý a Tomyris našla jeho mŕtvolu, odťala mu hlavu a vložila ju do vreca naplneného krvou, pričom Kýrovi povedala: „Napi sa krvi!“[3][6][5][8]

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa inej verzie Kýrovej smrti, ktorú zaznamenal Ktésiás, Kýros zomrel v boji proti Derbikom, ktorí boli buď totožní s Massagetmi, alebo boli Massagetským subkmeňom. Podľa tejto verzie ho Derbikovia a ich indickí spojenci smrteľne zranili. Potom Kýrov spojenec, kráľ Amyrgov Amorges, zasiahol vlastným vojskom a pomohol perzským vojakom poraziť Derbikov, po čom Kýros prežil tri dni, počas ktorých zorganizoval svoju ríšu a vymenoval Spitacea, syna Sisamasovho, za satrapu nad Derbikmi, a napokon zomrel.[1][9][10][11]

Po vojne s Kýrom sa o Tomyris vie len málo. Okolo roku 520 pred Kr. a možno aj skôr vládol jej kmeňu kráľ menom Skunxa, ktorý sa vzbúril proti Perzskej ríši, až kým jeden z Kýrových nástupcov, achajmenovský kráľ Dárius I., nevykonal v rokoch 520 až 518 pred Kr. proti Sakom výpravu, počas ktorej si podmanil Massagetov, zajal Skunxu a nahradil ho vládcom, ktorý bol verný Peržanom.[11][12]

Dedičstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mattia Preti, Tomyris prijímajúca hlavu Kýra, 1670 – 72.
Kráľovná Tomyris a Kýrova hlava, Mattia Preti.

História Tomyris sa stala súčasťou tradície západného umenia; Rubens,[13] Allegrini,[14] Luca Ferrari,[15] Mattia Preti, Gustave Moreau a sochár Severo Calzetta da Ravenna[16] patria medzi mnohých umelcov, ktorí zobrazovali udalosti zo života Tomyris a jej porážku Kýra a jeho vojsk. Eustache Deschamps pridal Tomyris do svojej poézie ako jednu z deviatich hodnostárok koncom 14. storočia.

V Shakespearovej najmladšej hre Kráľ Henrich VI. (I. časť) grófka z Auvergne pri čakaní na príchod lorda Talbota spomína Tomyris (II. dejstvo, III. časť).[17] Shakespearova zmienka o Tomyris ako o „kráľovnej Skýtov“ na miesto zvyčajného gréckeho označenia „kráľovná Massagetov“ poukazuje na dva možné pravdepodobné zdroje: Marcus Junianus Justinus alebo Trogus Pompeius.[18]

V roku 1707 bola v Londýne prvýkrát uvedená opera Thomyris, Queen of Scythia (Tomyris, Kráľovná Skýtov).[19][20]

Názov „Tomyris“ sa ujal aj v zoologickej taxonómii, a to pre skupinu druhov stredoamerických motýľov Tomyris a rod motýľov Tamyris.[21]

590 Tomyris je názov jednej z menších planét.

Súčasný Kazachstan prijal Tomyris za svoju národnú hrdinku a vydáva mince na jej počesť.

V populárnej kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

  • Toʻmarisning Koʻzlari (Oči Tomyris) je kniha básní a poviedok uzbeckého autora Xuršida Davrona z roku 1984.
  • Toʻmarisning Aytgani (Tomyrisine výroky) je básnická zbierka uzbeckej poetky Halimy Xudoyberdiyevy z roku 1996.
  • Kazašské filmové štúdio Kazakhfilm uviedlo koncom roka 2019 film Tomyris (Toмирис). Jej hlavnú postavu stvárnila Almira Tursyn.[22][23]
  • Tomyris vedie skýtsku civilizáciu v 4X videohre Civilization VI z roku 2016, ktorú vyvinula spoločnosť Firaxis Games.[24][25]
  • Žensky orientovaná heavymetalová skupina A Sound of Thunder z Washingtonu D.C. na svojom šiestom radovom albume It Was Metal vydanom v roku 2018 uvádza pieseň s názvom „Tomyris“, ktorá je založená na tejto historickej postave.[26]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c SCHMITT, Rüdiger. "Die skythischen Personennamen bei Herodot". [Scythian Personal Names in Herodotus], roč. 2003, čís. 63, s. 1–31.
  2. a b BUKHARIN, Mikhail Dmitrievich. "Колаксай и его братья (античная традиция о происхождении царской власти у скифов". [Kolaxais and his Brothers (Classical Tradition on the Origin of the Royal Power of the Scythians)], roč. 2011, čís. 3, s. 20–80.
  3. a b c SCHMITT, Rüdiger. "MASSAGETAE". [Iranica], roč. 2018.
  4. a b c d e GERA, Deborah Levine. Warrior Women: The Anonymous Tractatus De Mulieribus. Leiden, Netherlands; New York City, United States: Brill. : [s.n.], 2018. ISBN 978-9-004-32988-1. S. 187-199..
  5. a b ROLLINGER, Robert. "HERODOTUS iv. CYRUS ACCORDING TO HERODOTUS". [Iranica], roč. 2003.
  6. a b c d MAYOR, Adrienne. "AMAZONS IN THE IRANIAN WORLD". [Iranica], roč. 2017.
  7. a b MAYOR, Adrienne. The Amazons: Lives and Legends of Warrior Women across the Ancient World. Princeton, United States: Princeton University Press : [s.n.], 2014. ISBN 978-0-691-14720-8. S. 143–144..
  8. FAULKNER, Robert. "CYRUS iiia. Cyrus II as Portrayed by Xenophon and Herodotus". [Iranica], roč. 2000.
  9. FRANCFORT, Henri-Paul. "Central Asia and Eastern Iran". Vol. 4.. vyd. Cambridge, United Kingdom : Cambridge University Press, 1988. ISBN 978-0-521-22804-6.
  10. DANDAMAYEV, M. A.. "Media and Achaemenid Iran". 2. vyd. Paris, France : [s.n.], 1994. ISBN 978-9-231-02846-5. S. 35–64..
  11. a b SCHMITT, Rüdiger. "AMORGES". [Iranica], roč. 1994.
  12. SHAHBAZI, A. Shapur. "DARIUS iii. Darius I the Great". [Iranica], roč. 1994.
  13. РУБЕНС, Питер Пауэль. Queen Tomyris before the Head of Cyrus. [online]. The Museum of Fine Arts, Boston, MA, USA: 2006, [cit. 2010-05-14]. Dostupné online.
  14. ALLEGRINI, Francesco. Tomyris and Cyrus, 17th century [online]. Fine Arts Museums of San Francisco: 2006, [cit. 2010-05-14]. Dostupné online. Archivované 2009-09-15 z originálu.
  15. FERRARI, Luca. Queen Tomyris with the head of Cyrus the Great [online]. Bridgeman Art Library: [cit. 2010-05-14]. Dostupné online. Archivované 2011-07-19 z originálu.
  16. The Frick Collection [online]. [Cit. 2010-05-14]. Dostupné online. Archivované 2013-10-05 z originálu.
  17. Henry VI, part 1: Entire Play [online]. [Cit. 2023-09-07]. Dostupné online.
  18. "Iustini Historiae Philippicae" [online]. 1831. Dostupné online.
  19. Thomyris, queen of Scythia [online]. [Cit. 2019-12-08]. Dostupné online.
  20. GRIFFEL, Margaret Ross. Operas in English: A Dictionary. [s.l.] : Scarecrow Press, 2012. ISBN 978-0-8108-8325-3. S. 13.
  21. "Butterflies and Moths of the World" [online]. Natural History Museum, [cit. 2016-09-22]. Dostupné online.
  22. "Акан Сатаев раскрыл имя актрисы, которая сыграет Томирис" [online]. [Cit. 2018-02-16]. Dostupné online.
  23. "Tomiris (Kazakhstan)" [online]. . Dostupné online.
  24. "Civilization VI: Tomyris Leads Scythia" [online]. [Cit. 2016-08-27]. Dostupné online.
  25. "Tomyris of the Scythians will slake your thirst for blood in 'Civilization VI'" [online]. [Cit. 2016-08-24]. Dostupné online.
  26. Tomyris by A Sound of Thunder [online]. [Cit. 2018-07-20]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dandamayev, M. A. (1994). "Media and Achaemenid Iran". In Dani, Ahmad Hasan; Harmatta, János; Puri, Baij Nath; Etemadi, G. F.; Bosworth, Clifford Edmund (eds.). The Development of Sedentary and Nomadic Civilizations: 700 B.C. to A.D. 250. History of Civilizations of Central Asia. Vol. 2. Paris, France: UNESCO. pp. 35–64. ISBN 978-9-231-02846-5.
  • Francfort, Henri-Paul (1988). "Central Asia and Eastern Iran". In Boardman, John; Hammond, N. G. L.; Lewis, D. M.; Ostwald, M. (eds.). The Cambridge Ancient History. Vol. 4. Cambridge, United Kingdom: Cambridge University Press. ISBN 978-0-521-22804-6.
  • Mayor, Adrienne (2014). The Amazons: Lives and Legends of Warrior Women across the Ancient World. Princeton, United States: Princeton University Press. pp. 143–144. ISBN 978-0-691-14720-8.
  • Mayor, Adrienne (2017). "AMAZONS IN THE IRANIAN WORLD". Encyclopædia Iranica. Retrieved 20 July 2022.
  • Rollinger, Robert (2003). "HERODOTUS iv. CYRUS ACCORDING TO HERODOTUS". Encyclopædia Iranica. Retrieved 20 July 2022.
  • Schmitt, Rüdiger (2018). "MASSAGETAE". Encyclopædia Iranica. Retrieved 20 July 2011.