Tretí päťročný plán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tretí päťročný plán predstavoval plán rozvoja národného hospodárstva Československa v rokoch 1961 - 1965.[1] Päťročnica bol plán rozvoja národného hospodárstva v období reálneho socializmu v Československu. Úlohy päťročníc boli obvykle stanovované na zjazdoch KSČ a podané k spracovaniu Štátnej plánovacej komisii. Boli to zvyčajne nereálne plány, často dokončované až po začiatku danej päťročnice. Do tej doby sa pracovalo podľa provizórnych ročných plánov. Pri ich spĺňaní sa ukázala zložitosť dodržať plán na tak dlhé obdobie čo bolo zapríčinené meniacimi sa podmienkami vonkajšieho sveta, a taktiež nereálnymi cieľmi päťročníc.

Tretia päťročnica[upraviť | upraviť zdroj]

Snaha dobehnúť kapitalistický Západ sa ukázala v konečnej verzii tretej päťročnice, ktorá aj napriek varovaniam ekonómov sa na celoštátnej konferencii KSČ presadila v roku 1960. Antonín Novotný vyhlásil päťročnicu za "plán rozvoje vyspelej socialistickej spoločnosti". Presadil sa variant plánu, ktorý požadoval nárast investičných nákladov, vo finálnej verzii išlo o 322,41[2] miliardy korún, čo bolo viac ako v rokoch 1949-1960 dokopy. Spolu s obrovskými investíciami do priemyslu sa taktiež malo industrializovať poľnohospodárstvo, rozšíriť domáca surovinová základňa, prezbrojiť armáda a zvyšovať devízový prínos exportu do západných krajín. Počítalo sa so zvýšením produktivity práce o 43% a s technickou rekonštrukciou všetkých odvetví. Plán bol teda veľmi megalomanský, chcel vo všetkých odvetviach dosiahnuť najviac ako bolo možné. A pritom krátko pred vydaním plánu bolo konštatované z ÚV KŠC, že už teraz vybudované kapacity nie sú poriadne využívané.

Prvý rok (1961)[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladalo sa, že Československo bude podstatnú časť surovín dovážať od krajín východného bloku, s ktorými malo uzatvorené medzištátne dohody. Významný podiel na dovoze patril Číne, a teda problémy ktoré začali mať medzi sebou Čína a Sovietsky zväz mali hospodárske dôsledky aj na Československo. Čína v tomto roku zrušila skoro všetok vývoz, ale taktiež aj objednávky na dovoz, do Československa. Toto malo dopad na rozpracované investície, ktoré boli často robené, aby vyhovovali čínskym požiadavkám, a preto bolo skoro nemožné nájsť pre nich nového odberateľa. Narastajúce hospodárske problémy Československa, spôsobili, že krajina čoraz viac pociťovala záťaž úverov, ktoré poskytlo krajinám východného bloku, ale aj vlastnú zadlženosť voči Západu. Úverové možnosti malo totiž Československo veľmi obmedzené. Pokiaľ dovážalo zo Západu, platilo za to vývozom moderných strojov, ktoré potom chýbali v investičných celkoch, ktorých výstavba bola naplánovaná. Po čase sa ale výrobná kapacita týchto strojov naplnila, a pristúpilo sa k vývozu tovaru, ktorý bol určený pre domáci trh.

Druhý rok (1962)[upraviť | upraviť zdroj]

Politické vedenie štátu síce zostalo zaskočené z hospodárskych problémov z roku 1961, a preto sa rozhodlo prepracovať tretiu päťročnicu, ale jej hlavné ciele spochybnené neboli. Takisto nebola spochybnená ani Rozsypalova reforma, bolo však konštatované, že bola nesprávne realizovaná. Mala sa teda nastaviť rovnováha medzi zdrojmi a potrebami, čo však bolo za tých podmienok nereálne. V apríli bola situácia už natoľko kritická, že došlo k rozhodnutiu zrušiť tretiu päťročnicu, ktoré bolo potvrdené na XII. zjazde KSČ v decembri 1962. Následky katastrofickej päťročnice bolo cítiť ešte dlho po jej zrušení, napríklad až do roku 1964 trval pokles dôchodku[3]. Obrovská suma investícií nielenže nepriniesla očakávaný efekt, ale zapríčinila nárast nadnormatívnych zásob a nevyužitých kapacít.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VLČEK, Tomáš. Pětiletky: TOTALITA [online]. totalita.cz, [cit. 2017-12-13]. Dostupné online.
  2. PETRÁŠ, Jiří a SVOBODA Libor. Československo v letech 1954-1962. Praha: Ústav pro stadium totalitných režimů, 2015.
  3. MENCL V. Križovatky 20. století, Světlo na bíla místa v nejnovjejších dejinách. Praha 1990,

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]