Tridentská ofenzíva
Tridentská ofenzíva | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť talianskeho frontu prvej svetovej vojny | |||||||
Zvyšky alpskej vegetácie po útoku pri Asiagu. | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Talianske kráľovstvo | Rakúsko-Uhorsko | ||||||
Velitelia | |||||||
Luigi Cadorna |
Conrad von Hötzendorf Eugen Rakúsko-Tešínsky | ||||||
Sila | |||||||
172 práporov 850 diel |
300 práporov 2 000 diel | ||||||
Straty | |||||||
140 000 mužov: 12 000 mŕtvych 80 000 zranených 50 000 zajatých |
100 000 mužov: 15 000 mŕtvych 75 000 zranených 15 000 nezvestných a zajatých | ||||||
Tridentská ofenzíva (známa tiež ako Bitka pri Asiagu alebo Trestná výprava, nem. Strafexpedition) bola rakúsko-uhorská protiofenzíva na talianskom fronte, odštartovaná 15. mája 1916 počas prvej svetovej vojny. Odohrala sa pri mestečku Asiago, blízko talianskeho regiónu Tridentsko, v tom čase ležiaceho na rakúsko-uhorsko-talianskom pohraničí. Pre Talianov išlo o neočakávaný útok, ktorý prišiel len dva mesiace po skončení piatej bitky na Soči.
Rakúsko-uhorský veliteľ Conrad von Hötzendorf navrhoval trestnú výpravu voči Talianom, svojim donedávnym spojencom, mnohokrát. Taliansko, ktoré bolo ešte do predošlého roka súčasťou Trojspolku, obviňoval zo zrady. Hötzendorf si dokonca v uplynulých rokoch nechal vypracovať štúdie prípadnej invázie cez náročný horský terén. Samotné prípravy k útoku začali v decembri 1915, kedy Hötzendorf požiadal svojho nemeckého náprotivka, Ericha von Falkenhayna, o presunutie niekoľkých divízií z východného frontu, kde bojovali proti Rusku. Pretože v tom čase ešte Nemecko nebolo s Talianskom vo vojnovom stave, Falkenhayn túto žiadosť zamietol. Hötzendorf sa tak rozhodol konať na vlastnú päsť. Talianska rozviedka mala informácie o chystanej ofenzíve v Tridentsku už niekoľko týždňov pred jej začiatkom, taliansky veliteľ Cadorna ich však ignoroval s tým, že takýto útok v danej oblasti nemôže nastať.
Bitka
[upraviť | upraviť zdroj]Útok odštartovalo rakúsko-uhorské delostrelectvo, po ktorom sa na 50-kilometrovom fronte vydali vpred pešie jednotky. Tým sa podarilo prelomiť stred talianskej obrany a preniknúť až na hranice benátskej nížiny, čím hrozilo úplne odrezanie talianskych vojakov pri Soči. Cadorna, ktorý si konečne uvedomil kritickosť situácie, vyslal posily pre Prvú armádu a narýchlo sformoval i Piatu armádu, ktorá by čelila nepriateľovi v prípade, že by sa dostal až do spomínanej nížiny.
Vážnu hrozbu talianskej porážky napokon zahnalo až Rusko, ktoré 4. júna prešlo do útoku v Haliči a Hötzendorfa tým donútilo preveliť polovicu svojich síl naspäť na východný front. Zvyšné jednotky už nepredstavovali dostatočnú ofenzívnu silu a boli nútené stiahnuť sa z mnohých dobitých pozícií, zatiaľ čo množstvo talianskych obrancov vďaka posilám naďalej rástlo. V Taliansku mala trestná výprava, aj keď s vypätím všetkých síl ubránená, i politickú dohru, ktorá viedla k pádu vlády a výmene na premiérskej stoličke.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Asiago na anglickej Wikipédii.