Ušatá veža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°12′07″S 20°13′04″V / 49,201833°S 20,217667°V / 49.201833; 20.217667
Ušatá veža
vrch
Kieżmarski Szczyt a4.jpg
V poľskom popise Złota Turnia
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 265 m n. m.
Súradnice 49°12′07″S 20°13′04″V / 49,201833°S 20,217667°V / 49.201833; 20.217667
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup Alfred Grosz,

Tibold Kregczy a Lajos Rokfalusy

 - dátum 12. júl 1912
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ušatá veža
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ušatá veža (poľ. Złota Turnia, nem. Gaffelstürme, maď. Rézpadtornyok) je najvýraznejšia veža v severozápadnom hrebienku Malého Kežmarského štítu, od neho oddelená Ušatým sedlom vo Vysokých Tatrách. Má dva blízko seba položené takmer rovnako vysoké vrcholky (2 265 m n. m.). Od Ušatého sedla medzi Ušatou vežou a stenou Malého Kežmarského štítu sa zvažuje šikmo, smerom dole, markantný žľab nazývaný Nemecký rebrík. Vrcholky Ušatej veže nie sú dostupné pre turistov. Najvýhodnejšia horolezecká cesta sa ponúka z Ušatého sedla.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vytvoril Arno Puškáš. Poľský znalec Tatier a historik Witold Henryk Paryski ho hodnotil ako nevhodný a použil vo svojej monografii o Tatrách pomenovanie Złota Turnia. Odvodil ho od pomenovania Złota Przełączka (Ušaté sedlo). Tento názov a ďalšie podobné v tejto skupine tatranských objektov sa viaže k zlatokopom. Ušatým sedlom totiž v prvej polovici 18. storočia ako prví pravidelne prechádzali kežmarskí zlatokopi Fábryovci do svojich ťažobných revírov na Medených lávkach. Ucho, z ktorého je odvodený slovenský názov, je skalnatý úšust v dolných častiach pravej strany nižného stupňa severnej steny Malého Kežmarského štítu. Svojim pôdorysom pripomína ušný boltec.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvovýstupy:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Złota Turnia na poľskej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]