Unio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Recentná lastúra korýtka rybničného (Unio tumidus)
Recentná lastúra korýtka riečneho (Unio crassus)
Recentná lastúra korýtka maliarskeho (Unio pictorum)

Unio, po slovensky korýtko (zastarano: škľabka, mušľa, veľavrub[1]) je rod sladkovodných lastúrnikov z ktorého sú na území Slovenska pôvodné tri druhy: korýtko riečne (Unio crassus), korýtko rybničné (Unio tumidus) a korýtko maliarske (Unio pictorum)[2].

Morfológia[upraviť | upraviť kód]

Korýtka sú lastúrniky, to znamená, že ich mäkké telo zložené najmä z nohy, ktorou sa pohybujú po substráte a dvoch párov žiabier, ktoré slúžia na dýchanie, filtráciu potravy a čiastočne aj vývin vajíčok u samičiek je chránené pevnou vápenatou schránkou tvorenou dvomi lastúrami spojenými vo vrcholovej časti pružným väzom nazývaným ligament. Korýtka nemajú hlavu a potravu po odfiltrovaní v žiabrach príjmajú redukovaným ústnym otvorom, ktorý nie je vybavený struhákom – radulou. Na príjmanie rsp. vylučovanie vody slúžia korýtkam vysúvateľné trubice/sifóny, pričom pri pozornejšom pohľade si môžeme všimnúť, že jedna z trubíc/sifónov je zakončená akýmisi chĺpkami, ktoré slúžia na odfiltrovanie hrubších nečistôt z vody, pri čerpaní vody do žiabier, vylučovacia trubica takéto chĺpky nemá.

Rozlišovacím znakom medzi jednotlivými druhmi našich korýtok je okrem tvaru schránok/lastúr aj tvar a veľkosť vnútroschránkových zubov a líšt, túto jednoznačnú metódu rozlíšenia jednotlivých druhov však môžeme uplatniť len pri lastúrach po uhynutých jedincoch, po odumretí mŕtveho tkaniva. Pri rozlišovaní živých jedincov v prírode si stačí zapamätať, že korýtka maliarske majú jazykovito pretiahnuté schránky/lastúry, korýtka riečne majú obličkovité lastúry/schránky a korýtka rybničné majú v spodnej časti vyduté a zaoblené schránky, teda nie približne rovné ako korýtka maliarske, či riečne. Príbuzné druhy z podčeľade škľabky (Anodontinae) vnútorné zuby a lišty na tenkostenných lastúrach nemajú.

Životný cyklus[upraviť | upraviť kód]

Životný cyklus korýtok je jedinečný a zložitý. Samčie jedince uvoľňujú do vody spermie, ktoré samičky prostredníctvom prijímacieho sifónu nasajú do žiabier v ktorých už majú nakladených cca 70 000 vajíčok. Po oplodnení ostávajú vajíčka v žiabrach samičky ešte približne tri týždne pokiaľ sa z nich nevyvinie juvenilné/mladé štádium korýtka nazývané glochídium, ktoré samička zo žiabier vylučuje do vonkajšieho prostredia, kde sa glochídiá snažia prichytiť pomocou háčikov na žiabrach rýb. V prípade, že sa im to podarí, tak približne mesiac parazitujú na telesných tekutinách ryby až dokončia svoj vývoj a uvoľňujú sa do vonkajšieho prostredia, kde sa snažia zahrabať do piesčitého, či bahnitého substrátu, v tomto štádiu sú približne 1 mm veľké. V dospelosti dorastajú korýtka riečne a rybničné väčšinou do 6 – 8 cm, korýtka maliarske cca 10 – 12 cm, treba však pamätať, že mnoho jedincov je aj v dospelosti menších. Korýtka riečne sa dožívajú na území Slovenska 8 – 15 rokov, korýtka maliarske a korýtka rybničné 5 – 8 rokov.

Ekológia[upraviť | upraviť kód]

Korýtko riečne (Unio crassus) je náročné na kvalitu vody čo limituje jeho rozšírenie len na neznečistené vodné toky od nížin po podhorské oblasti. Vyskytuje sa tak v riekach ako menších potokoch najmä v piesčitom, štrkovitom a bahnitom substráte pri brehu. Uprednostňuje čiastočne zatienené stanovištia. Korýtko riečne je chránené a jeho spoločenská hodnota predstavuje 140 Eur.

Korýtko maliarske (Unio pictorum) je našim najrozšírenejším veľkým sladkovodným lastúrnikom najmä vďaka tomu, že je odolný voči znečisteniu vody. Stretávame sa s ním v stojatých aj tečúcich vodách, obľubuje umelé vodné kanály (Biskupský kanál na Váhu), ale aj človekom vytvorené vodné plochy a priehrady (Ružiná).

Korýtko rybničné (Unio tumidus) ako už názov napovedá žije skôr v stojatých vodách, no vyskytuje sa aj v riekach. V súčasnosti je to asi najviac ohrozený druh z pomedzi korýtkotvarých na území Slovenska.

Ohrozenie a ochrana[upraviť | upraviť kód]

Vo všeobecnosti sú lastúrniky zásadne ohrozené znečistením vôd a reguláciou vodných tokov. Za ostatných 70 rokov vyhynulo okolo 80% populácií sladkovodných lastúrnikov na Slovensku. Výnimku tvoria populácie korýtok maliarskych.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ORSZÁGH, Ivan; ČEJKA, Tomáš; ORSZÁGHOVÁ, Zlatica. Slovenské mená mäkkýšov (Mollusca). 1. vyd. V Bratislave : Univerzita Komenského, 2012. 208 s. Dostupné online. ISBN 978-80-223-3170-8. S. 97 – 98.
  2. Horsák M., Juřičková L., Beran L., Čejka T. & Dvořák L. (2010). "Komentovaný seznam měkkýšů zjištěných ve volné přírodě České a Slovenské republiky". Malacologica Bohemoslovaca, Suppl. 1: 1-37. PDF.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Unio
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Unio

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
  • Šteffek J., Nagel K.-O. & Vavrová Ľ. 2006: Ekológia, rozšírenie a ochrana lastúrnikov čeľadí Unionidae, Dreissenidae a Corbiculidae na Slovensku. Vyd. TU Zvolen,
  • Vojen Ložek: Klíč československých mäkkýšů, Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1956
  • Veľká kniha živočíchov, Vydavateľstvo príroda, 2009