Unitárny štát
Unitárny štát (alebo jednotný štát) je v štátovede označenie pre štát s jednotnou sústavou štátnych orgánov, s jednotným právnym poriadkom a nedeliteľným územím. Ide o koncepčný protiklad federácie.[1][2]
Unitárna povaha štátu nevylučuje vnútornú decentralizáciu (napríklad existencia krajov v Česku) ani územnú autonómiu jednej z častí (napríklad postavenie Škótska v rámci Spojeného kráľovstva)[1], taký štát je potom označený ako unitárny štát s miestnou autonómiou. Vymedzenie právomocí miestnych orgánov aj autonómneho územia je stanovené v ústave a je tu uplatnený princíp subsidiarity.[1]
Charakteristické prvky unitárneho štátu
[upraviť | upraviť zdroj]- Neoddeliteľná štátna suverenita – v medzinárodných vzťahoch je unitárny štát reprezentovaný len svojimi najvyššími orgánmi, samosprávne a miestne orgány sa nepodieľajú na výkone právomocí najvyšších orgánov ani vo vnútroštátnych otázkach
- Územná zvrchovanosť – územie štátu je nedeliteľné
- Jednotný charakter právneho poriadku – vrchné orgány majú plnú kompetenciu v zákonodarstve, miestne orgány môžu normy vytvárať len na základe a v rámci medziach zákona (často ako vykonávacie či doplnkové normy), tzv. secundum et intra legem
- Hierarchia štátnych orgánov – najvyšší stupeň sústavy tvorí jediná sústava najvyšších orgánov (zákonodarných, výkonných i súdnych)
- Jednotné štátne občianstvo – v unitárnom štáte neexistuje možnosť dvojitého občianstva (miestne autonómne celky nemajú vlastné občianstvo ako vo federácii)
Príklady unitárnych štátov
[upraviť | upraviť zdroj]Unitárna povaha Česka je vyjadrená hneď v Čl. 1 Ústavy Českej republiky: „Česká republika je zvrchovaný, jednotný a demokratický právny štát [...]“. Článok 11 potom zakotvuje nedeliteľnosť územia: „Územie Českej republiky tvorí nedeliteľný celok, ktorého štátne hranice môžu byť menené len ústavným zákonom.“[3] Ďalšie články ústavy a ďalšie zákony potom stanovujú princípy územného členenia, hierarchie orgánov (existencia len jedného najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c PAVLÍČEK, Václav. Ústavní právo a státověda, 1. díl Obecná státověda. [s.l.] : Linde Praha, 1998 (dotisk 2007). 368 s. ISBN 80-7201-141-3. Kapitola V. Struktura státu, s. 115 až 121. (česky)
- ↑ GRINC, Jaroslav. Právo pro politology. [s.l.] : Grada, 2010. 160 s. ISBN 80-247-2921-0. Kapitola 1. Stát. (česky)
- ↑ Ústavní zákon č. 1/1993 Sb., Ústava České republiky [online]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Unitární stát na českej Wikipédii.
