Preskočiť na obsah

Univerzitná knižnica v Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:05, 17. jún 2015, ktorú vytvoril 195.168.227.14 (diskusia) (pridanie zemepisnej polohy)
Tabuľa informujúca o kultúrnej pamiatke UNESCO v knižnici
Budova knižnice na Ventúrskej ulici
Budova knižnice na Michalskej

Univerzitná knižnica je najstaršia a najväčšia vedecká knižnica v Slovenskej republike.

Vznikla v roku 1919 z Alžbetinej knižnici ako Knižnica Univerzity Komenského. Súbežne so svojím akademickým poslaním plnila do roku 1954 funkciu národnej knižnice. Už v roku svojho vzniku získala právo na povinný výtlačok kníh a periodík z územia Slovenska. Od roku 1954 je samostatnou vedeckou knižnicou slúžiacou širokej verejnosti. Ponechala si však názov Univerzitná knižnica, pretože vyjadruje jej históriu, širokú profiláciu fondu i používateľského zázemia; pod týmto názvom sa stala známou v zahraničí. Z klasickej knižnice sa postupne pretvorila na modernú knižnično-informačnú inštitúciu.

Je to ústredná štátna knižnica, ktorá zabezpečuje rozvoj vedy, kultúry a vzdelávania. Obsahuje vyše 2 000 000 knižničných jednotiek, do jej fondu patrí aj súbor dokumentov OSN a UNESCO. Obsahuje aj slovenské i zahraničné dizertačné práce, zbierky rukopisov a rôznych tlačovín z 15.-16. storočia z Európskych literatúr a samozrejme široké spektrum periodík. Vytvára celoštátnu evidenciu zahraničnej literatúry, vydáva stanoviská vývozu literatúry podobne ako Slovenská národná knižnica. Používateľmi môžu byť len občania Slovenska nad 16 rokov a poskytuje všetky knižničné služby.

V knižnici sa nachádza aj zbierka islamských rukopisov Safveta-bega Bašagića zapísaná do zoznamu UNESCO pamäť sveta.[1]

Univerzitná knižnica a jej rekonštrukcia

Pôvodní autori

Klarisky

  • Architekt: neznámy
  • rekonštrukcia 16371640 podľa talianskeho staviteľa Jakuba Ravu
  • rekonštrukcia veže: arch. Fridrich Schulek

Palác Uhorskej kráľovskej komory

Palác Leopolda de Pauli

Autori rekonštrukcie 2001 - 2005
Umiestnenie

Medzi objekty Univerzitnej knižnice v Bratislave patria:

História

Pôvodne knižnica Univerzity Komenského vznikla z Alžbetinej knižnici v roku 1919 a do roku 1954 niesla aj označenie národnej knižnice. Napriek tomu, že od roku 1954 je samostatnou vedeckou knižnicou, ponechala si názov spojený so svojím vznikom aj do súčasnosti a je pod ním známa u nás aj v zahraničí. Koncom roka 2008 fond Univerzitnej Knižnice v Bratislave obsahoval v súhrne 2 520 000 knižničných jednotiek.

Rekonštrukcia

Nepripravenoť komplexu budov na aplikovanie nových technológii si vyžiadala zásadnú rekonštrukciu. Išlo o najväčšiu rekonštrukciu v historickom jadre Bratislavy, ktorá prebiehala v troch etapách. Projekt „Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum - Obnova a revitalizácia historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave“ povýšil Univerzitnú knižnicu na modernú knižnično-informačnú inštitúciu. Nové dispozičné riešenie umožnilo vytvorenie priestorov pre stretávanie sa ľudí z rôznych odvetví a úrovní, od študentov až po vedeckých pracovníkov. Takmer celý priestor rekonštruovaných objektov je prístupný bezbarierovo. Filozofia nového riešenia spravila z multifunkčného kultúrno-knižničného centra jedno z kultúrnych centier pešej zóny na Ventúrskej ulici.

Objekt Klarisiek

Pri rekonštrukcii objektu Klarisiek sa uplatnila spolupráca architektov a pamiatkových orgánov. Dnes sú tu umiestnené najvzácnejšie a najstaršie zbierky Univerzitnej knižnice v Bratislave a sú väčšinou prístupné aj pre širokú verejnosť. Počas rekonštrukcie boli obnovené priestory kláštorného dvoru spolu s rajskou záhradou a do prízemia boli umiestnené prednáškové sály, šatňa, bufet a priestor Rady Európy.

Palác Uhorskej kráľovskej komory

Autorom projektu bol cisársky Architekt G. B. Martinelli a stavba objektu prebehla v rokoch 17531756. Zasadanie uhorskej kráľovskej komory sa tu konalo počas rokov 18021848. Rekonštrukcia tohto objektu otvorila vstup do budovy a na nádvoria. Priestor Palácu Uhorskej kráľovskej komory bol sprístupnený verejnosti v roku 2005.

Palác Leopolda de Pauliho

Architektom paláca bol František Römish. Výstavba objektu sa realizovala v rokoch 17751776. Väčšia rekonštrukcia prebehla už v šesťdesiatych rokoch, kedy boli ponechané len pavlače a fasáda. Dnes je do týchto miest po opätovnej rekonštrukcii situované jadro multimediálneho centra. Ústredný priestor je prekrytý a lemovaný študovňami. V zadnej časti je napojenie na priestor Lisztovej záhrady a pavilónu. Tu sa úprava držala pôvodnej barokovej kompozície. Nové priestory sú venované komorným hudobným akciám. Priestor Palácu Leopolda de Pauliho bol sprístupnený verejnosti v roku 2005. Priestor Lisztových záhrad bol sprístupnený verejnosti v roku 2006.

Referencie

  1. On Substantiation Through Transitive Relations [online]. 1805, [cit. 2013-07-14]. Dostupné online.

Externé odkazy

Súradnice: 48°08′38″S 17°06′23″V / 48,143786°S 17,106343°V / 48.143786; 17.106343