Ušatá veža
| Ušatá veža | |
| vrch | |
 V poľskom popise Złota Turnia
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 265 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′07″S 20°13′04″V / 49,201833°S 20,217667°V |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Alfred Grosz, |
| - dátum | 12. júl 1912 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Ušatá veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ušatá veža (poľ. Złota Turnia, nem. Gaffelstürme, maď. Rézpadtornyok) je najvýraznejšia veža v severozápadnom hrebienku Malého Kežmarského štítu, od neho oddelená Ušatým sedlom vo Vysokých Tatrách. Má dva blízko seba položené takmer rovnako vysoké vrcholky (2 265 m n. m.). Od Ušatého sedla medzi Ušatou vežou a stenou Malého Kežmarského štítu sa zvažuje šikmo, smerom dole, markantný žľab nazývaný Nemecký rebrík. Vrcholky Ušatej veže nie sú dostupné pre turistov. Najvýhodnejšia horolezecká cesta sa ponúka z Ušatého sedla.[1]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vytvoril Arno Puškáš. Poľský znalec Tatier a historik Witold Henryk Paryski ho hodnotil ako nevhodný a použil vo svojej monografii o Tatrách pomenovanie Złota Turnia. Odvodil ho od pomenovania Złota Przełączka (Ušaté sedlo). Tento názov a ďalšie podobné v tejto skupine tatranských objektov sa viaže k zlatokopom. Ušatým sedlom totiž v prvej polovici 18. storočia ako prví pravidelne prechádzali kežmarskí zlatokopi Fábryovci do svojich ťažobných revírov na Medených lávkach. Ucho, z ktorého je odvodený slovenský názov, je skalnatý úšust v dolných častiach pravej strany nižného stupňa severnej steny Malého Kežmarského štítu. Svojim pôdorysom pripomína ušný boltec.[1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Prvovýstupy:
- Alfred Grosz, Tibold Kregczy a Lajos Rokfalusy, 26. júla 1912 – v lete na obidva vrcholky.
- Jan Alfred Szczepański, 8. mája 1928 – v zime, na juhovýchodný vrchol.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Złota Turnia na poľskej Wikipédii.