Václav z Rachmanova

Václav z Rachmanova
Narodenie	neznáme
Úmrtie	údajne 1461
Vojenská kariéra
Hodnosť	Hajtman na Najbachu a v Gajaroch
Účasť v bojoch
Bitky	boje v Uhorsku v polovici 15. storočia v službách Jána Jiskru z Brandýsa, Pongráca, Fridricha III., Ladislava Pohrobka a údajne aj Petra Aksamita

Václav „Vaňko“ z Rachmanova († údajne 1461), alebo aj Vanek, Mladvanek, Vanko bol jedným zo žoldnierov Jána Jiskru z Brandýsa, Pongráca, Fridricha III., Ladislava Pohrobka a údajne aj Petra Aksamita. Pôsobil vojensky na západnom Slovensku / na Záhorí a v Rakúsku.

Život

Pochádzal zrejme z Moravy. Je však pravdepodobné, že ako väčšina českých a moravských kondotiérov prišiel do Uhorského kráľovstva v službe Jána Jiskru z Brandýsa. V roku 1451 ho nachádzame v Pongrácových službách, kedy spoločne s Pongrácom, najskôr ako jeden z jeho hajtmanov, ohrozoval Bratislavu, kde si Pongrác nárokoval vyplácanie desiatkov z vinohradov. Zrejme aj toto bol jeden z dôvodov, ako bolo už uvedené vyššie, pre ktoré bol Pankrác vyhlásený na bratislavskom sneme v roku 1453 Ladislavom Pohrobkom za zemského škodcu a pozbavený svojich majetkov a práv. Vaňka z Rachmanova zrejme z tohto dôvodu prestúpil do služieb cisára Fridricha III.

V jeho službách sa dostal v roku 1457 do zajatia chorvátskeho bána Jána Vítovca slúžiaceho Ladislavovi Pohrobkovi. Prepustený bol po prísahe vernosti Ladislavovi. Ako hajtman v službe Ladislava dostal Vaňko úlohu chrániť zo svojho sídelného hradu Najbach (niekedy písaný aj v podobe Naibach, dnes zaniknutý hrad pri obci Kuchyňa, známy aj ako Kuchynský hrad, či hrad Kuchyňa) pohraničie s Rakúskom. Vaňko sa chopí tejto jedinečnej príležitosti a obnovuje bývalé Pongrácove pevnosti, pevnosť na rieke Morava – Posádka pri Gajaroch a pevnosť pri ústi Moravy do Dunaja pod Devínom v mieste zvanom Winkel. Súčasťou Vaňkovho novobudovaného panstva sa čoskoro stali aj mestá Stupava a Malacky. Na svojom sídelnom hrade Najbachu sa choval ako knieža s vojskom zloženým zo žoldnierov z Čiech, Moravy, Uhorska a Rakúska, s vlastným dvorom a hlavným jazykom tu bola čeština, čoho dôkazom sú aj češtinou písané listy adresované Bratislavčanom a uchované v Archíve Mesta Bratislavy (napríklad list z mája 1459 podpísaný na Posádce). Z týchto základní podnikal Vaňko nájazdy do Rakúska.

V marci roku 1458 Vaňko zhromaždil vojsko, s ktorým plienil a obsadil rakúske obce Moravského poľa. Následne sa rozohodol s časťou vojsk napadnúť Viedeň a s druhou mesto Klosterneuburg západne od Viedne. Časť vojska, ktorá tiahla ku Klosterneuburgu, bola ale 30. marca 1458 na hlavu porazená rakúskym vojskom pod vedením Juraja III. z Pottendorfu. Medzitým druhé rakúske vojsko arcikniežaťa Albrechta VI. pod vedením Ulricha von Eyczing začalo dobýjať územie Marchfeldu z rúk Vaňkových oddielov, ktorých tu v dôsledku výpravy na Viedeň a Klosterneuburg bolo minimum. Po dlhších bojoch na Moravskom poli následne rakúske vojsko pokračovalo až k Devínu, pričom po oboch stranách Dunaja ničilo všetky Vaňkove pevnosti a usadlosti - pevnosť Tábor spolu s hradom Röthelstein a aj pevnosť pod hradom Devín v mieste ústia Moravy do Dunaja zvanom Winkel. Počas dobýjania týchto pevností, sa podarilo zajať medzi 400 až 500 Vaňkových žoldnierov, z ktorých časť bola obesená a časť umrela od hladu v žalári. Cisár v roku 1459 podnikol proti Vaňkovi ďalšiu trestnú výpravu a zničil dve pevností na rieke Morava, pričom ide najskôr opäť o spomenutú (a medzitým opravenú) pevnosť pri ústi rieky Morava do Dunaja v mieste zvanom Winkel pod hradom Devín a o pevnosť Posádka pri Gajaroch. Po zničení pevností sa situácia Vaňka z Rachmanova výrazne zhoršila a okolnosti priviedli Vaňka neskôr k odchodu z Uhorského kráľovstva. Podľa F. Sasinka mal v roku 1461 bojovať v bratskej vojne medzi arcikniežaťom Albrechtom VI. a cisárom Fridrichom III. pod Jiskrovým velením na strane Fridricha III., kde mal byť zasiahnutý delovou guľou, ktorá mu mala odtrhnúť obidve nohy a na mieste ho tak zabiť.