Víctor Manuel Fernández

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Víctor Manuel Fernández
kardinál Svätej rímskej cirkvi
prefekt Dikastéria pre náuku viery
Fernández v roku 2013
Fernández v roku 2013
Erb Víctor Manuel Fernández
 En medio de Te pueblo
Uprostred Tvojho ľudu
Štát pôsobeniaArgentína Argentína
Funkcie a tituly
prefekt Dikastéria pre náuku viery
15. september 2023  – súčasnosť
Predchodca Luis Ladaria Ferrer
arcibiskup diecézy La Plata
2. jún 2018  – súčasnosť
Predchodca Héctor Rubén Aguer
Predchádzajúce funkcie
  • rektor Pápežskej katolíckej univerzity v Argentíne (2009  – 2018)
  • titulárny arcibiskup Tiburnie (2013  – 2018)
Biografické údaje
Narodenie18. júl 1962 (61 rokov)
Alcira Gigena, Argentína
Alma materPápežská univerzita Gregoriana
Pápežská katolícka univerzita v Argentíne
Svätenia
CirkevRímskokatolícka cirkev
Diakon
Svätenie21. december 1985 (23 rokov)
Adolfo Roque Esteban Arana
Kňaz
Kňazská vysviacka15. august 1986 (24 rokov)
Adolfo Roque Esteban Arana
Biskup
Konsekrácia15. jún 2013 (50 rokov)
metropolitná katedrála Buenos Aires
SvätiteľMario Aurelio Poli
SpolusvätiteliaJosé María Arancedo
Eduardo Eliseo Martín
Carlos José Tissera
Andrés Stanovnik
Kardinál
Menovanie30. september 2023 (61 rokov)
František
Stupeňkardinál diakon
Titulárny kostolSanti Urbano e Lorenzo a Prima Porta
Odkazy
Víctor Manuel Fernández na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Víctor Manuel Fernández

Víctor Manuel Fernández (* 18. júl 1962, Alcira Gigena, Argentína) je prelát Katolíckej cirkvi a teológ. Od decembra 2009 do apríla 2018 pôsobil ako rektor Pápežskej katolíckej univerzity v Argentíne. Dňa 2. júna 2018 bol vymenovaný za arcibiskupa La Platy. Pápež František ho 1. júla 2023 vymenoval za prefekta Dikastéria pre náuku viery od polovice septembra. František udelil Fernándezovi kardinálsky biret 30. septembra 2023. Často mu familiárne hovoria „Tucho“.[1][2]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelanie a skorá kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Fernández sa narodil 18. júla 1962 v Alcira Gigena v provincii Córdoba. Jeho otec Emilio bol obchodník, ktorý podporoval Raúla Alfonsína, radikálneho politického vodcu. Fernández vstúpil do seminára v roku 1978.[2]

Teológ a pedagóg[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom 90. rokov Fernández nasledoval odporúčanie arcibiskupa z Buenos Aires Jorgeho Bergoglia a odmietol pozvanie do čela teologického inštitútu v Bogote.[2]

Fernández viedol Teologickú fakultu Pápežskej katolíckej univerzity v Argentíne a 15. decembra 2009 ho kardinál Bergoglio navrhol za jej rektora.[2] Svoju prísahu zložil 20. mája 2011, keď jeho menovanie potvrdila Kongregácia pre katolícku výchovu, ktorá odmietla vydať súhlas, kým Fernández neodpovedal na námietky proti jeho vymenovaniu zo strany Kongregácie pre náuku viery.[3] Bergoglio nesúhlasil s takýmto spochybňovaním jeho úsudku a Fernández považoval samotný proces za neúctivý (napr. cestoval do Ríma a Kongregácia zrušila zasadnutie na poslednú chvíľu[1]). V júli 2023, po svojej nominácii za prefekta Dikastéria pre náuku viery, Fernández uviedol, že ho kongregácia kedysi „dokonca vyšetrovala“. Dodal tiež, že v priebehu niekoľkých mesiacov „vyjasnil [svoje] skutočné postoje [Kongregácii pre náuku viery] a všetko sa pokojne vyriešilo“. Kardinál Gerhard Müller, ktorý viedol túto inštitúciu v rokoch 2012 až 2017, potvrdil, že kongregácia viedla koncom nultých rokov 21. storočia spis o Fernándezovi kvôli obavám o jeho teológiu.[4]

Dva mesiace po tom, čo sa kardinál Bergoglio stal pápežom Františkom, vymenoval 13. mája 2013 Fernándeza za titulárneho arcibiskupa Tiburnie.[5] Toto prvé argentínske biskupské menovanie Františka bolo vnímané ako pokarhanie rímskej kúrie, s ktorou mal František ako arcibiskup Buenos Aires príležitostne antagonistický vzťah, najmä so snahou niektorých v Ríme zablokovať Fernándezovo menovanie za rektora univerzity v roku 2011.[1] Fernández bol prvým rektorom univerzity, ktorý sa stal arcibiskupom.[3]

Fernández prijal biskupskú vysviacku 15. júna 2013[6] v metropolitnej katedrále Buenos Aires z rúk arcibiskupa z Buenos Aires Maria Poliho. Spolusvätiteľmi bol arcibiskup zo Santa Fe José María Arancedo, biskup z Río Cuarto Eduardo Eliseo Martín, biskup z Quilmes Carlos José Tissera a arcibiskup z Corrientes Andrés Stanovnik.[7][8] Fernández mal na sebe náprsný kríž, ktorý mu poslal František z Ríma.[9]

Pápež František vymenoval Fernándeza do komisie, ktorá vypracovala záverečné posolstvo (tzv. relatio) mimoriadnej biskupskej synody o rodine, ktorá sa konala v októbri 2014.[10]

František ho v októbri 2015 vymenoval za člena štrnásteho riadneho valného zhromaždenia Biskupskej synody[11] a vymenoval ho tiež do prípravnej komisie na záverečnú správu, ktorá mala byť predložená účastníkom synody na hlasovanie.[12]

Fernández bol 17. decembra 2016 vymenovaný za poradcu Kongregácie pre katolícku výchovu (dnes súčasť Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie).[13]

Fernández ukončil svoje pôsobenie vo funkcii rektora katolíckej univerzity v Argentíne 25. apríla 2018,[14] keďže naplnil dve po sebe idúce funkčné obdobia.[1]

Arcibiskup pre La Plata[upraviť | upraviť zdroj]

Po zvolení pápeža Františka bol Fernández často spomínaný ako kandidát na dôležitý post v Rímskej kúrii, napríklad ako vedúci Kongregácie pre katolícku výchovu alebo vo vzdialenejšej budúcnosti ako prefekt Kongregácie pre náuku viery.[15] Pápež František ho 2. júna 2018 vymenoval za arcibiskupa La Platy ako nástupcu Héctora Rubéna Aguera,[16] ktorý bol už niekoľko rokov v zlom zdravotnom stave. (Aguer podal rezignáciu len týždeň pred 75. narodeninami a bol dlho považovaný za odporcu Bergoglia v rámci Argentínskej biskupskej konferencie.[1]) Fernández uviedol, že jeho program pre arcidiecézu bude „Evangelium gaudium, ale vážne, nie ako slogan“. Podľa jeho slov mu František povedal, aby sa pozorne pozrel na arcidiecézny seminár.[17] Intronizovaný vo svojej arcidiecéze bol 16. júna.[18]

Dikastérium pre náuku viery[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 1. júla 2023 ho pápež František v polovici septembra vymenoval za prefekta Dikastéria pre náuku viery, čím nahradil kardinála Luisa Ladariu Ferrera.[19] Stal sa tak prvým Argentínčanom, ktorého František vymenoval do vedúcej pozície v Rímskej kúrii.[20]

Spolu s oznámením o jeho vymenovaní bol zverejnený aj „veľmi nezvyčajný“[21] list pápeža Františka Fernándezovi napísaný v španielčine.[22] V ňom definoval jeho poslanie slovami: „Dikastérium, ktorému budete v budúcnosti predsedať, začalo používať nemorálne metódy. Boli to časy, keď sa namiesto podpory teologických vedomostí sledovali možné doktrinálne omyly. To, čo od vás očakávam, je určite niečo veľmi odlišné.“[23] V liste Fernándezovi napísal, aby rozvíjal teológiu zameranú na „zvyšovanie inteligencie a odovzdávanie viery v službe evanjelizácie“, pričom poznamenal, že jeho celoživotná práca ukázala, že vie, ako „uviesť teologické poznatky do dialógu so životom svätého Božieho ľudu.“ Upriamil tak pozornosť skôr sem ako na novú zodpovednosť kongregácie za duchovnú disciplínu a prípady sexuálneho zneužívania.[21][23][24]

V liste veriacim svojej arcidiecézy Fernández uviedol, že pôvodne odmietol vymenovanie, pretože sa necítil „kvalifikovaný alebo vyškolený“ na to, aby viedol sekciu dikastéria zodpovednú za zneužívanie detí, avšak ustúpil, keď bol uistený, že odborníci v tejto sekcii sú schopní pracovať samostatne.[chýba zdroj]

V rozhovore po svojom vymenovaní Fernández povedal, že je proti požehnaniam osôb rovnakého pohlavia, ale uviedol, že také, ktoré nevyvolávajú zmätok, by mali byť potvrdené.[25]

Dňa 9. júla 2023 pápež František oznámil, že ho 30. septembra vymenuje za kardinála.[26] Na tomto konzistóriu bol vymenovaný za kardinála diakona kostola Santi Urbano e Lorenzo a Prima Porta.[27]

Vzťah s pápežom Františkom[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho vzťah s pápežom Františkom sa datuje od jeho práce pre Argentínsku biskupskú konferenciu, kde preukázal svoju schopnosť začleniť rôzne názory do zostavovania skupinových vyhlásení. Ako predseda prípravnej komisie pre konferenciu Aparecida CELAM v roku 2007 sa František spoliehal na Fernandezove schopnosti.[3] Predpokladá sa, že odpor Rímskej kúrie proti Františkovmu výberu Fernándeza za rektora argentískej katolíckej univerzity posilnil Františkovu podporu. Išlo pravdepodobne aj o podnet vymenovať Fernándeza za arcibiskupa a prideliť mu dôležité úlohy.[1]

Pápež František mu dôveruje; preto je Fernández všeobecne uznávaný ako prispievateľ do exhortácie Evangelii gaudium.[28] Taktiež „významným spôsobom prispel“ k tvorbe encykliky Laudato Si'.[29][30]

Pre svoju povesť Františkovho „dôveryhodného teológa“ sa hovorí, že bol hlavným autorom Amoris Laetitia, apoštolskej exhortácie, ktorú František vydal v roku 2016 po dvoch zasadnutiach Biskupskej synody o rodine.[31] Vo svojej vlastnej rozšírenej obhajobe Amoris, Fernández argumentoval v prospech väčšej slobody pri rozhodovaní o podávaní prijímania rozvedeným a znovu zosobášeným. Napísal, že „nie je možné v každom jednotlivom prípade tvrdiť, že tieto [sexuálne] akty sú vážne nečestné v subjektívnom zmysle. V zložitosti konkrétnych situácií, aj podľa sv. Tomáša [Akvinského] ,narastá neurčitosť‘“. [3] Povedal tiež, že „v mnohých otázkach som oveľa progresívnejší ako pápež“.[3]

Fernández bol tiež nazývaný Františkovým „primárnym ghostwriterom“[32] a blízkym spolupracovníkom.[33]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

V knižnom rozhovore Fernándeza s novinárom Paolom Rodarim z talianskeho denníka La Repubblica pod názvom Il progetto di Francesco. Dove vuole portare la Chiesa (Projekt František. Kam chce doviesť Cirkev) kardinál opísal široké témy Františkovho pápežstva. Vyzdvihol potrebu pozerať sa na morálne problémy v kontexte namiesto toho, aby sme ich presadzovali ako nevyjednávateľné. Je potrebné radšej „zapáliť srdcia“ ako opakovať staré argumenty „filozofické alebo stojace na prírodných zákonoch“. Fernández uviedol: „Napríklad nie je dobré postaviť sa proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia, pretože ľudia majú tendenciu vidieť nás ako skupinu odporných, krutých, necitlivých, dokonca prehnaných jednotlivcov. Je však úplne iné hovoriť o kráse manželstva a harmónii rozdielov, ktoré tvoria súčasť zväzku medzi mužom a ženou. Tento pozitívny kontext ukazuje a hovorí sám za seba, že používanie rovnakého pojmu „manželstvo“ na opísanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia je nevhodné.“[34]

Pozri tiež[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f BELTRAMO ÁLVAREZ, Andrés. Argentina: Víctor Fernández es nuevo arzobispo de La Plata. La Stampa, 2 June 2018. Dostupné online [cit. 2018-06-02]. (po španielsky; kastílsky)
  2. ↑ a b c d DE VEDIA, Mariano. Víctor Fernández, el arzobispo en quien confía el Papa para seguir de cerca la política local. La Nación, 25 May 2014. Dostupné online [cit. 2023-02-19]. (po španielsky; kastílsky)
  3. ↑ a b c d e BERMUDEZ, Alejandro. Analysis: Pope's personal theologian expected to lead major Argentine archdiocese [online]. 25 April 2018, [cit. 2018-06-02]. Dostupné online.
  4. ↑ PENTIN, Edward. Cardinal Müller Confirms Vatican Doctrinal Office Had File Warning About Archbishop Fernández [online]. NCR, 2023-07-06, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ RINUNCE E NOMINE [online]. press.vatican.va, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online.
  6. ↑ Resignations and Appointments [online]. press.vatican.va, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online.
  7. ↑ El rector de la UCA fue nombrado arzobispo y llevará una cruz del papa Francisco. La Nacion, 15 June 2013. Dostupné online [cit. 2018-06-02]. (po španielsky; kastílsky) Archivované 2013-06-18 na Wayback Machine
  8. ↑ Victor Manuel Cardinal Fernández [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online.
  9. ↑ Fernández, con una cruz del Papa, fue ungido arzobispo. La Gaceta, 16 June 2013. Dostupné online [cit. 2018-06-03]. (po španielsky; kastílsky)
  10. ↑ Synod14 - Padri sinodali per la stesura della Relatio Synodi [online]. press.vatican.va, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online. (po taliansky)
  11. ↑ Vatican Releases Full List of Synod Participants. Zenit, 15 September 2015. Dostupné online [cit. 2018-06-02].
  12. ↑ New process for Synod of Bishops aims at allowing more dialogue. National Catholic Reporter, 2 October 2015. Dostupné online [cit. 2018-06-02].
  13. ↑ Rinunce e nomine [online]. press.vatican.va, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online.
  14. ↑ La UCA tiene nuevo rector: se va Víctor Manuel Fernández, el amigo del Papa. Infobae, 23 April 2018. Dostupné online [cit. 2018-06-02]. (po španielsky; kastílsky)
  15. ↑ Next on Pope Francis' agenda: Curia reform, personnel moves, a revamped synod. National Catholic Reporter, 27 October 2014. Dostupné online [cit. 2018-06-02].
  16. ↑ Victor Manuel Cardinal Fernández [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online.
  17. ↑ Víctor Manuel Fernández: "El programa es 'Evangelii gaudium', pero en serio, no como slogan". Religión Digital, 2 June 2018. Dostupné online [cit. 2018-06-03].
  18. ↑ Chau Héctor Aguer, hola Víctor "Tucho" Fernández: asumió el nuevo Arzobispo de La Plata [online]. 16 June 2018, [cit. 2023-07-02]. Dostupné online.
  19. ↑ Resignations and Appointments [online]. press.vatican.va, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online.
  20. ↑ O’CONNELL, Gerard. Pope Francis appoints Archbishop Victor Manuel Fernandez as the new head of Vatican office for doctrine [online]. America Magazine, 2023-07-01, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ a b ALLEN, Elise Ann. Pope charges new doctrine czar to spurn ‘immoral methods’ in defense of the faith [online]. Crux, 2023-07-01, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ Rinunce e nomine [online]. press.vatican.va, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online.
  23. ↑ a b Resignations and Appointments [online]. press.vatican.va, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online.
  24. ↑ CARDINALE, Gianni. Nomina. Dottrina della Fede, Fernández prefetto. Il Papa: dar ragione della speranza [online]. www.avvenire.it, 2023-07-02, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online. (po taliansky)
  25. ↑ COPPEN, Luke. New DDF prefect addresses ‘confusion’ over same-sex blessings [online]. https://www.pillarcatholic.com/, 2023-07-05, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ Le parole del Papa alla recita dell’Angelus [online]. press.vatican.va, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online.
  27. ↑ Assignation of Titles and Deaconries to the new Cardinals [online]. press.vatican.va, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online.
  28. ↑ MICKENS, Robert. Letter from Rome | Commonweal Magazine [online]. www.commonwealmagazine.org, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ ALLEN, Elise Ann. Pope charges new doctrine czar to spurn ‘immoral methods’ in defense of the faith [online]. Crux, 2023-07-01, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ O’CONNELL, Gerard. Pope Francis appoints Archbishop Victor Manuel Fernandez as the new head of Vatican office for doctrine [online]. America Magazine, 2023-07-01, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ CERNUZIO, Salvatore. From A to Z: On Francis’ Anniversary, a Look at the Last 12 Months [online]. 2016-03-14, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ MICKENS, Robert. Francis is reforming Roman Curia by circumvention [online]. National Catholic Reporter, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. ↑ DEL GUERCIO, Gelsomino. Papa Francisco ha abrazado la Teología del Pueblo, no de la Liberación [online]. Aleteia.org | Español - valores con alma para vivir feliz, 2015-05-04, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  34. ↑ Pope's theologian discusses the distortion of non-negotiable principles. La Stampa, 3 March 2014. Dostupné online [cit. 2018-06-02].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Víctor Manuel Fernández na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Víctor_Manuel_Fernández&oldid=7729733“