Vărchovrăch (horský hrebeň)
| Vărchovrăch (Върховръх) | |
| horský hrebeň | |
 severozápadné svahy hrebeňa Vărchovrăch v mieste ich styku s Hornotráckou nížinou pri meste Peruštica
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Región | Plovdiv |
| Časť | Černatica |
| Hranice | vrch Modăr, rieka Văča, rieka Părvenecka reka, Hornotrácka nížina |
| Súradnice | 42°02′44″S 24°32′51″V / 42,045693°S 24,547455°V |
| Najvyšší bod | Golica |
| - výška | 1 923 m n. m. |
  Poloha v rámci Bulharska
| |
| Wikimedia Commons: Varhovrah (mountain ridge) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vărchovrăch (bulh. Върховръх) je horský hrebeň a súčasne časť západorodopského dielu Černatica v pohorí Rodopy v plovdivskej oblasti južnom Bulharsku.[1][2][3] V najvyššom bode dosahuje nadmorskej výšky 1 923 m n. m.[2]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov Vărchovrăch je odvodený od rovnomenného vrchu s nadmorskou výškou 1 633 m n. m., ktorý leží v centrálnej časti hrebeňa.[1]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Vărchovrăch tvorí severozápadnú časť západorodopského dielu Černatica. Južná hranica hrebeňa Vărchovrăch susedí s masívom vrchu Modăr 1 992 m n. m.[1][2] Západnú hranicu tvorí hlboká dolina rieky Văča,[3][2] ktorá hrebeň oddeľuje od Batašskej planiny.[2] Východnú hranicu tvorí dolina rieky Părvenecka reka,[3][2] ktorá Vărchovrăch oddeľuje od černatického hrebeňa Sredňa. Severnú hranicu tvoria svahy, ktoré sa spúšťajú do Hornotráckej nížiny, pričom centrálne severné a severovýchodné svahy sú veľmi prudké a severozápadné sú miernejšie, stupňovité a na ich úpätí ležia mestá Kričim a Peruštica, ako aj dedina Ustina.[2]
Všeobecná charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Vărchovrăch je jedným najväčších hrebeňov západorodopského dielu Černatica.[1] Hlavný hrebeň sa začína v južnej časti vrchom Golica odkiaľ pokračuje smerom na sever, kde nad dedinou Čuren zatáča smerom na severovýchod a končí sa pri dedine Chrabrino na hranici s Hornotráckou nížinou. Stredná nadmorská výška hrebeňa je približne 1 600 m n. m. Hlavný hrebeň je vo vrcholovej časti pomerne ploský a zalesnený, pričom od začiatku hrebeňa v južnej časti až po vrch Vărchovrăch prevládajú ihličnaté lesy a od tohto vrchu smerom na sever listnaté lesy.[2]
Hrebeňom v období antiky prechádzali dôležité trácke a rímske cesty.[2]
Najvyššie vrchy
[upraviť | upraviť zdroj]Najvyšším vrchom Vărchovrăchu je vrch Golica, ktorý dosahuje nadmorskej výšky 1 923 m n. m. Medzi ďalšie najvyššie vrchy hrebeňa patria napríklad Vărchovrăch, Markova čuka, Komarov kamăk, Vrăchče, Vichrolom a ďalšie.[2]
Klíma
[upraviť | upraviť zdroj]Podnebie je na teritóriu hrebeňa mierne kontinentálne s horskými klimatickými vplyvmi. Hmly sa vyskytujú len zriedkavo. Napriek dolinám s prudkými svahmi sa z dôvodu hustého zalesnenia v oblasti Vărchovrăchu nevyskytujú lavíny.[2]
Vodstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Na teritóriu Vărchovrăchu pramení pomerne veľké množstvo rodopských riek, ktoré vytvárajú hlboké a strmé doliny.[2] Rieky sú krátke a stekajú na územie Hornotráckej nížiny, kde sa vlievajú do rieky Marica, ktorej sú pravými prítokmi. Najdôležitejšia z nich je Părvenecka reka, nazývaná aj Tămrăška reka,[1] alebo Tămrăš.[3]
Pôdy
[upraviť | upraviť zdroj]Na území Vărchovrăchu prevažujú hnedé horské a lesné pôdy.[2]
Obývané miesta
[upraviť | upraviť zdroj]Na úpätí severozápadných svahov hrebeňa Vărchovrăch sa nachádzajú mestá Kričim a Peruštica, a dedina Ustina. Pri severovýchodných svahoch hrebeňa ležia dediny Brestovica a Chrabrino. V centrálnej časti hrebeňa ležia dediny Čuren[2] a Skobelevo.[1]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Vărchovrăch patrí k turisticky bohato navštevovaným častiam Rodop. Na jeho území sa nachádzajú dobre vybudované turistické cesty a nachádzajú sa tu aj horské chaty. K obľúbenosti prispievajú aj dobré klimatické podmienky, prírodné bohatstvo, vrátane výskytu množstva druhov lesných plodov, ako aj blízke historické kultúrne objekty. K turizmu prispieva aj blízka vzdialenosť oblasti k oblastným mestám Plovdiv a Pazardžik. Najlepšími východiskovými miestami k návšteve Vărchovrăchu sú mesto Peruštica,[1] ako aj horská chata Vărchovrăch,[3][1] ktorá leží v nadmorskej výške 1 550 m n. m. uprostred borovicového lesa južne od rovnomenného vrchu a je vďaka svojej centrálnej polohe ako aj kapacite (patrí k najväčším horským chatám v Bulharsku) dobrým východiskovým bodom k turistike do oblasti hlavného hrebeňa Vărchovrăchu.[1]
Kultúrne pamätihodnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Zaujímavým bodom je z hľadiska kultúrnych pamiatok historické mesto Peruštica s množstvom pamiatok z obdobia bulharského národného obrodenia a odkazmi na aprílové povstanie, ktorého sa občania Peruštice významným spôsobom zúčastnili a z tohto dôvodu bolo mesto vypálené a veľká časť obyvateľstva zavraždená. Pri meste sa nachádzajú taktiež pamiatky z tráckeho a rímskeho obdobia z ktorých vyniká predovšetkým tzv. Červený chrám, ktorý leží v miestnej časti Pastuša a bol postavený období 4. – 6. storočia. Významnou pamiatkou sú aj ruiny pevnosti Momino kale na vrchole ťažko prístupného, vysokého vrchu nad dedinou Skobelevo.[1]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
dolina Ustinskej rieky v masíve Vărchovrăchu -
v masíve Vărchovrăchu pri dedine Ustina -
severozápadné svahy Vărchovrăchu -
Červený chrám ležiaci na úpätí Vărchovrăchu pri meste Peruštica -
Ustinský vodopád pri dedine Ustina -
centrálna časť mesta Peruštica -
dedina Ustina pri pohľade z hrebeňa Vărchovrăch -
chránená lokalita Perestica v masíve Vărchovrăchu južne od Peruštice
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofija : Bălgarska akademija na naukite – Nacionalen institut po geofozika, geodezija i geografija, 2018. ISBN 978-954-322-946-8. S. 366 – 367.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 4. BĂL – GĂR. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2011. ISBN 978-954-8104-26-5. S. 1478.
- ↑ a b c d e KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad, 2013. ISBN 978-619-152-142-5. S. 129.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vărchovrăch (horský hrebeň)
