Červený chrám (Peruštica)
| Červený chrám | |
| ranokresťanská bazilika | |
 pohľad na budovu chrámu zo severovýchodu
| |
| Patrocínium: presvätá Bohorodička | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Peruštica |
| Mesto | Peruštica |
| Mestská časť | Pastuša |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°04′27″S 24°33′22″V / 42,074167°S 24,556111°V |
| Dĺžka | 32,80 m |
| Šírka | 25,90 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet kupol | 1 |
| Štýl | byzantský |
| Výstavba | 4. – 6. storočie |
| - dokončenie | začiatok 6. storočia – ako ranokresťanský chrám |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Red Church (Perushtitsa) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Červený chrám (bulh. Червената църква – Červenata cărkva) sú zvyšky ranokresťanského chrámu pri meste Peruštica v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4]
V prvotnej podobe bola budova postavená na začiatku, alebo v polovici 4. storočia ako martýrium (antická kultová budova postavená na počesť mučeníkov), pričom išlo o stavbu v podobe tetrakonchy. Koncom 5. a začiatkom 6. storočia bola budova prestavaná na ranokresťanský chrám. [5][6] Budova bola čiastočne upravená pri prestavbe v priebehu 11. a 12. storočia.[6] Chrám bol využívaný pravdepodobne do 15. storočia.[7]
Ide o jedinú sakrálnu budovu na území Bulharska postavenú v podobe tetrakonchy.[3] V podobe po dokončení prestavby na ranokresťanský chrám budova zasa predstavuje jeden z mála príkladov chrámovej budovy s centrálne uloženou kupolou, jednou apsidou, nartexom a exonartexom na území Bulharska.[5] Celkové rozmery chrámu v tejto podobe dosahovali 32,80x 25,90 metra.[5][6]
Je bulharskou kultúrnou pamiatkou národného významu.[5][6]
Názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám je známy aj pod názvami Ranokresťanská bazilika (bulh. Раннохристиянска базилика – Rannochristijanska bazilika),[8] Ranokresťanská bazilika svätej Bohorodičky (bulh. Раннохристиянска базилика „Света Богородица“ – Rannochristijanska bazilika „Sveta Bogorodica), alebo len Bazilika svätej Bohorodičky (bulh. Базилика „Света Богородица“ – Bazilika „Sveta Bogorodica)[9][7]
Pôvod názvu „Červený chrám“[upraviť | upraviť zdroj]
Aj keď bol chrám pôvodne zasvätený svätej Bohorodičke, dlhodobo je známejší pod názvom Červený chrám.[10][7][11][12] Názov je odvodený od červeného sfarbenia tehál stavby[7][10][11][13][12] a po dlhé stáročia ho používali aj miestni obyvatelia.[10][14][11][12] Pôvodný názov sa prestal používať nejaký čas potom, čo sa prestal aktívne využívať na liturgie.[10]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Červený chrám sa nachádza v poliach pri úpätí severných svahov pohoria Rodopy[11][9][12][7] približne 1 – 1,5 kilometra[11][9][15] severne[15] od centra mesta Peruštica[11][9][15][12][7] medzi samotným mestom a oddelene ležiacou[9][7] štvrťou Pastuša v ktorej areáli sa stavba nachádza.[9] Nachádza sa naľavo od automobilovej cesty, ktorá spája Perušticu s Pastušou.[15][7]
Dejiny a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Bazilika bola postavená v dvoch fázach medzi 4. a 6. storočím.[10][14][9] Výstavba chrámu bola súčasťou vtedajšej rozsiahlej stavebnej iniciatívy spustenej biskupmi z neďalekého Filipopolu, ktorá mala za úlohu popularizáciu kresťanstva medzi obyvateľstvom.[10][12] Masívna výstavba chrámov v Byzantskej ríši započala po uskutočnení Serdickej synody (343).[11][13]
V prvej fáze výstavby pravdepodobne v 4. storočí bola postavená základná tetrakonchálna chrámová budova.[14] Predpokladá sa, že táto prvá budova bola postavená ako martýrium,[14][13] v ktorom sa nachádzali relikvie ranokresťanských mučeníkov.[13]
Koncom 5. a začiatkom 6. storočia[10][11][13] počas obdobia panovania byzantského cisára Anastasia I. došlo k prestavbe na ranokresťanský chrám.[5][6] V tejto fáze výstavby bolo na západnej strane budovy pristavaných viacero stavieb, z ktorých najdôležitejšie boli predsiene a baptistérium.[14]
Koncom 6. storočia alebo začiatkom 7. storočia bol chrám vážnejšie poškodený počas nájazdov Kumánov, Pečenehov a iných barbarských národov. V tomto období bolo zničené veľké množstvo ranokresťanských chrámov na území Bulharska.[7] V priebehu 11. – 12. storočia bola budova reštaurovaná a čiastočne prestavaná. Prestavba sa týkala predovšetkým centrálnej časti stavby. Budova bola tiež nanovo vymaľovaná.[6] V okolí chrámu v tej dobe existovala malá osada s nekropolou, ktorá bola na základe prevedených výskumov obývaná približne do 13. storočia.[15] Osada niesla názov Dragovec (bulh. Драговец) a Červený chrám v súčasnosti predstavuje jedinú zachovanú stavbu tejto osady.[2] Samotný chrám sa pravdepodobne prestal akokoľvek využívať niekedy koncom 15. storočia.
Prvá zmienka o budove z neskoršej doby sa datuje z roku 1819, keď boli odkryté jej prvé časti.[7] Za akciou stál igumen Konstantin, ktorý budovu opísal len ako ruinu.[16] V roku 1915 Bulharské archeologické družstvo (bulh. Българско археологическо дружество – Bălgarsko archeologičesko družestvo) začalo s prvým výskumom chrámu, tento bol však prerušený prvou svetovou vojnou. V rámci výskumu boli spravené snímky vtedy odkrytých častí budovy.[16] Plne odkrytá bola budova v roku 1921 pod vedením Andreja Frolova.[7] Nasledoval podrobný prieskum pod záštitou Bulharského archeologického inštitútu (bulh. Български археологически институт – Bălgarski archeologičeski institut). Bola nasnímaná celá budova a namaľované farebné kópie chrámových fresiek. Podrobný výskum fresiek previedol André Grabar,[16] ktorý sa pokúsil aj o čiastočnú reštauráciu budovy a ktorý pracoval taktiež aj na výskumných prácach prebiehajúcich na ranokresťanskej Belovskej bazilike. Následne prebehlo v rokoch 1954, 1965 – 1966, 1994 – 1995 a v rokoch 2010 – 2013 niekoľko ďalších reštaurácií spojených s konzerváciou budovy a archeologickými a ďalšími vedeckými výskumami.[15] V roku 1956 prebehol výskum pod vedením Dory Panajotovovej, ktorý sa zaoberal zmapovaním chronológie výstavby budovy.[16] Najrozsiahlejší archeologický prieskum prebehol v roku[7][13] 1981[7] pod vedením profesorky Margarity Vaklinovovej[13][7] a V. Tankovovej.[7] V priebehu tohto výskumu bolo napríklad zistené, ako vyzerali presné stavebné črty budovy a boli aj objasnené jednotlivé fázy výstavby.[7] Posledná reštaurácia v rokoch 2010 – 2013 bola zameraná predovšetkým na konzerváciu a stabilizáciu budovy ako aj na jej lepšie sprístupnenie návštevníkom.[16]
V súčasnosti je stavba mimoriadne cennou kultúrnou pamiatkou národného významu a patrí k najzachovalejším ranokresťanským sakrálnym pamiatkam.[13]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Ako miesto pre výstavbu chrámu bola náročky vybraná lokalita stojaca na mieste pôvodnej pohanskej svätyne. Na mieste však zároveň zahynul v boji za šírenie kresťanstva miestny mučeník a lokalita tak bola vybraná ako miesto vhodné pre výstavbu martýria.[11][13] Je jedným z najlepšie zachovaných predstaviteľov ranokresťanského umenia, zrovnateľným s podobnými ranokresťanskými sakrálnymi budovami dochovanými v Ravenne, na Sinaji, v Istanbule, alebo v Solúne.[11] Budova bola postavená v byzantskom slohu. Autori stavby nie sú známi, podľa všetkých znakov je však dokázané, že stavitelia boli predstavitelia miestnej originálnej architektonicko-staviteľskej školy.[1] Typovo ide o na území Bulharska jediný exemplár sakrálnej stavby, ktorá je postavená ako[14] tetrakoncha.[14][13][1][3]
Martýrium – pôvodná podoba budovy[upraviť | upraviť zdroj]
Celkový pôdorys stavby bol vo forme trifólia.[10] Centrálnu časť budovy predstavoval naos vybudovaný vo forme tetrakonchy.[5][6] Na každej strane naosu sa nachádzala koncha,[15][13] pričom východná bola neskôr predurčená ako oltárna časť chrámu.[14][13] Nad každou z konch sa vo vrchnej časti nachádzala polkupola.[5][6] Zo severnej a južnej strany naos obkolesovali polkruhové deambulatória (obchádzkové koridory vo forme z interiéru otvorenej galérie).[14][13][1][5][6]
Predpokladá sa, že v konchách sa nachádzali sarkofágy, v ktorých boli uchovávané ostatky mučeníkov a obchádzkovými koridormi k nim pristupovali veriaci s darmi, ktorí sa relikviám chceli pokloniť.[15] Nad centrálnou časťou sa nachádzala mohutná kupola.[10][4][13][1][3] Kupola bola semisférického tvaru[13][14] a bola umiestnená na podstavci osemuholníkového pôdorysu.[14]
V podstate takmer identický typ riešenia je možné pozorovať v architektúre chrámu Megali Panagia, známeho aj ako Tetrakonchos, z 5. storočia, ktorý sa nachádza v gréckych Aténach.[14] Ďalšie typovo podobné chrámy sa nachádzajú napríklad v severomacedónskom Ochride (4. storočie), alebo v albánskej dedine Lin (6. storočie).[15]
Stavba bola postavená z tehál spojených červenou maltou (s prímesou drvených tehál).[5][6]
Chrám – podoba budovy po prestavbe na ranokresťanský chrám[upraviť | upraviť zdroj]
V rámci prestavby na ranokresťanský chrám bolo k pôvodnej budove martýria pristavaných niekoľko prístavieb.[5][6] Išlo predovšetkým o baptistérium, kaplnku, predsiene[14][13][15] (nartex a exonartex, teda tzv. vonkajšiu predsieň)[15][5] a niekoľko ďalších miestností.[14][13][15] Tieto časti boli k chrámu pristavané v priebehu 6. storočia.[14] Predsiene priliehali priamo k západnej fasáde budovy. Boli dve a boli umiestnené za sebou[13][15] (tzv. nartex a exonartex).[15] Kaplnka a baptistérium priliehali k predsieňovým časti chrámu.[13] Kaplnka priliehala k južnej stene obidvoch predsiení a uchovávali sa v nej ostatky mučeníkov.[15] Bola obdĺžnikového pôdorysu s polkruhovou apsidou na východnej strane.[7] Mala priame spojenie s hlavnou budovou chrámu vybudovaným portálom v stene medzi nimi.[7][13] Baptistérium bolo štvorcového pôdorysu a priliehalo k severnej strane budovy[15][7] v priestore exonartexu.[7] V centrálnej časti sa nachádzal menší bazén krížového tvaru v ktorom sa krstilo.[15][3][7] Jedno z ramien kríža bolo priamo napojené na stenu budovy.[7] Hrany bazénu boli zaobleného tvaru.[3][7] Zvnútra bol bazén obložený ružovým mramorom.[10][13][3] Baptistérium nemalo priame portálové prepojenie s hlavným priestorom chrámu.[7]
Ďalšími súčasťami chrámu z tohto obdobia, ktoré boli v priestoroch stavby objavené sú pozostatky ambónu a syntrónu.[5][6]
Predpokladá sa, že na západnej strane sa nachádzalo ohradené nádvorie – átrium.[15] V priebehu tejto prestavby v 6. storočí bola taktiež zbúraná východná koncha chrámu a na východnej strane bola postavená apsida aj s predapsidovým priestranstvom štvorcového pôdorysu.[7]
Prístavby, postavené v tejto fáze výstavby boli postavené technikou opus mixtum (striedanie radov s tehál s radmi tvorenými blokmi opracovaného kameňa). Celkové rozmery chrámu po skončení tejto fázy výstavby dosiahli 32,80x 25,90 metra. V podobe po dokončení budova predstavuje jeden z mála príkladov chrámovej budovy s centrálne uloženou kupolou, jednou apsidou, nartexom a exonartexom na území Bulharska.[5][6]
Chrám – podoba budovy po prestavbe v priebehu 11. – 12. storočia[upraviť | upraviť zdroj]
V priebehu 11. – 12. storočia došlo k prestavbe stavby z dôvodu obnovy chrámu po tom, čo bol dlhé roky zničený.[6] V rámci prestavby sa čiastočne zmenila centrálna časť chrámu, kedy boli pod pôvodne priechodnými arkádami vybudované steny v ktorých boli vytvorené okná.[15] Zamurované boli aj niektoré ďalšie, dovtedy otvorené časti pôvodnej budovy, ako vnútorné galériové steny deambulatórií a steny exonartexu.[6] Dôležitou prístavbou v rámci tejto prestavby chrámu bol portikus, ktorý bol postavený pri hlavnom vchode do chrámu v západnej fasáde budovy.[6] Portikus bol masívny a viedlo k nemu monumentálne schodisko.[10][15]
Výzdoba[upraviť | upraviť zdroj]
Dlážky chrámu boli[10][11][15] z mramoru[15] pokryté dvojfarebnými mozaikami.[5][6] Steny budovy boli[10][11][15] do výšky 2 metrov[15] obložené mramorovými doskami a vyššie časti boli vyzdobené freskami.[10][11][15]
Fresková výzdoba je štýlom porovnávaná s výzdobou chrámu Hagia Sofia v Istanbule.[10] Chrám bol vyzdobený freskami prinajmenšom dvakrát. Prvýkrát bol vymaľovaný v 6. storočí a druhýkrát v priebehu 11. storočia.[10][11][13] Fresky zo 6. storočia sa zachovali na vyššie položených zachovaných častiach stien v severnej centrálnej časti budovy. Sú svetlé a svojím štýlom pripomínajú antické fresky z oblastí východného Stredomoria. Fresky z 11. storočia boli čiastočne nakreslené na mieste pôvodných fresiek zo 6. storočia, pričom ich kopírujú a v niektorých miestach zobrazené výjavy rozširujú. Sú tmavšie a ich vyhotovenie nedosahuje kvalitatívnu úroveň pôvodných fresiek.[15] Časť freskovej výzdoby z obidvoch období sa zachovala do súčasnosti.[13]
Ďalšie stavby[upraviť | upraviť zdroj]
V najbližšom okolí chrámu vznikla osada, ktorá bol obývaná pravdepodobne do 13. storočia. Steny niektorých stavieb osady doslova priliehali k budove chrámu. Pri archeologických prieskumoch sa našli zvyšky kamenných stien týchto budov, pecí, tzv. chromelov (ručné mlyny na žito) ale aj iných pozostatkov spojených s životom a obyčajmi vtedajších osadníkov. Juhovýchodne od chrámu boli odkryté aj zvyšky nekropoly. Hroby sú ohradené kameňmi. Niektorí z pochovaných boli v hroboch uložení v dutinách vytesaných do kmeňov stromov.[15]
Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]
Odkryté sú základy budovy v celom jej pôdoryse. Najvýznamnejšou časťou sú však zachované pomerne veľké časti stien, ktoré na niektorých miestach dosahujú až do výšky 17 metrov, kde sa začínala pôvodná kupola.[13]
Turizmus a prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám je prístupný, prístup k nemu je spoplatnený.[9] K ruinám budovy sa ide asi 10 minút pešo od malého parkoviska po za týmto účelom vybudovanom chodníku, ktorý bol vybudovaný pri reštaurácii v roku 2013.[15][16] V rámci reštaurácie vznikol chodník vedúci okolo celého chrámového komplexu, ktorý je ľahko prístupný aj vozíčkarom.[16] V tesnej blízkosti chrámu bolo postavené aj moderné informačné návštevnícke centrum.[16][15] Vo večerných a nočných hodinách je objekt osvetlený.[16]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[8][9][13]
Stavba bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 69 z roku 1927 ako „národná starožitnosť“. Štatút bol obnovený aj v Štátnom vestníku č.36 z roku 1966 – ako dôvod ochrany bola pridaná[8] architektonicko-staviteľská hodnota.[8][9]
Celý názov pamiatky ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Červenata cărkva (bulh. Червената църква, doslova Červený chrám), ako ďalší názov sa uvádza názov Rannochristijanska bazilika (bulh. Раннохристиянска базилика, doslova Ranokresťanská bazilika).[8]
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Stavba patrí ka najvýznamnejším aspoň čiastočne dochovaným predstaviteľom ranokresťanskej sakrálnej architektúry[11][4][13][9] nielen území Bulharska, ale v celej juhovýchodnej Európe.[11][4]
- Existujú predpoklady, že Červený chrám sa stal čiastočne predlohou pre Chrám Hagia Sofia v Konštantínopole (dnes Istanbul), ako aj v súčasnosti neexistujúci Chrám svätej Sofie v Adrianopole (dnes Edirne), čo dokazuje, že územie Hornotráckej nížiny bolo v ranobyzantských časoch jedným z významných centier staviteľského umenia.[1]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
celkový pohľad na chrám z juhu -
celkový pohľad na chrám zo západu -
celkový pohľad na chrám zo severu -
pohľad na chrám z juhovýchodu -
pohľad na chrám z juhozápadu -
celkový pohľad na chrám zo severozápadu -
pohľad na vrchnú časť severnej fasády -
detailný pohľad na okno v severnej časti -
detail zo severnej fasády -
detail zo severnej fasády -
detail zo severnej fasády -
detail z bývalej interiérovej časti budovy -
vnútorný priestor na severnom konci budovy -
časť zo zachovaných fresiek
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f MAVRODINOV, Nikola. Starobălgarskoto izkustvo : Izkustvoto na părvoto bălgarsko carstvo. Sofia : Izdatelstvo "Iztok – Zapad", 2013. 416 s. ISBN 9786191521869. S. 44 – 48.
- ↑ a b KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. Bălgarija – pătevoditel. Stará Zagora : Domino EOOD, 2008. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 224.
- ↑ a b c d e f g BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult", 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 223.
- ↑ a b c d KOEVA, M.. Kanoničnost, tradicija i inovacija v razvitieto na crkovnata architektura po bălgarskite zemi. In: TULEŠKOV, Nikolaj et al. Narăčnik za pravoslavno chramovo stroitelstvo. 2. dop. izd. Sofia : Architekturno izdatelstvo „Arch and Art“, 2019. 216 s. ISBN 978-954-8931-48-9. S. 34 – 35.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 12. UNI – JA. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-34-0. S. 4768 – 4769.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 611 – 613.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta.. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici. Čast părva: Zapadna Bălgarija.. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo Ferdinandeum, 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 344 – 347.
- ↑ a b c d e Spisăk na pametnicite na kulturata s kategorija „nacionalno značenie“ na teritorijata na oblast Plovdiv. Sofia: Ministerstvo na kulturnata na Republika Bălgarija, 2006. Dostupné online [cit. 2023-11-13]
- ↑ a b c d e f g h i j k DŽASIM, Mario. Červenata cărkva [online]. Peruštica: Istoričeski muzej Peruštica, [cit. 2023-11-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni. Bulgaria of the Religions: Free Speech International Foundation. Sofia : Free Speech International Foundation, 2019. ISBN 978-619-91312-0-6. S. 13.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD, 2013. ISBN 9789542813996. S. 800.
- ↑ a b c d e f TRĂNKOVA, Dimana; RAJČEVA, Milena; GEORGIEV, Antoni. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Vagabond Media, 2016. ISBN 9786199031940. S. 156 – 159.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z STAMOV, Stefan. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov, 2016. S. 349.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o OVČAROV, Dimităr. Rannovizantijska kultura po bălgarskite zemi: IV – VI vek. Plovdiv : Izdatelstvo „Letera“, 2008. ISBN 9789545167935. S. 58. )
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac EVTIMOVA, Violeta. Zapadni Rodopi. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“, 2017. ISBN 9786199033029. S. 91 – 93.
- ↑ a b c d e f g h i Červenata cărkva [online]. Peruštica: Obština Peruštica, [cit. 2023-11-13]. Dostupné online. Archivované 2023-11-13 z originálu.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený chrám (Peruštica)
