Preskočiť na obsah

Val obrov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 16:13, 25. január 2015, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky) (k takej rozsiahlej úprave treba zdroj)

Val obrov (iné názvy: Spečený val, Spečené valy, Dlhý val, Rimanská cesta, Slovenský čínsky múr, lat. Fossa giganteum - doslova val obrov, nem. Teufelsmauer - doslova čertov múr) je veľký asi 60 kilometrov dlhý zemný val, ktorý sa tiahne na Slovensku od vrchu Sitno na juh cez Štiavnické vrchy, Pečenice, Dudince, Dolné Semerovce až k rieke Ipeľ. Západnejšie sa tiahla jeho druhá vetva, tretia vetva išla od Žarnovice až k ústiu Hrona do Dunaja. Andrej Kmeť, ktorý val svojho času študoval, jeho priebeh v roku 1900 predĺžil až ku Zvolenu. Okrem toho existuje priebeh valu schematicky nakreslený od Dunaja až po Žilinu.

Je možné, že ide o pokračovanie valov v dnešnom východnom Maďarsku, ktoré dnes nazývame Sarmatský limes alebo Sarmatský val.

Val je na báze 12-15 m široký, na temene má šírku 2-4 m, výška je 2,5-3 m. Zemina valu je na niektorých miestach (podľa novších zistení je takých miest veľmi málo) spečená pri vysokej teplote (odtiaľ názov "spečený"); spečenie pravdepodobne nastalo len krátko po stavbe valu.

Datovanie je neisté, uvádza sa vznik v období Veľkej Moravy, v 4. storočí po Kr., okolo roku 0, pred rokom 600 pred Kr., v mladej bronzovej dobe a v záhadologických kruhoch aj oveľa staršie dátumy (napr. Ján Hurník ho považuje za najstaršiu stavbu sveta). Podľa ľudovej povesti val postavili čerti.

Prvýkrát sa val spomína v 13. storočí ako "Fossa giganteum".

Zdroje