Vera Weizmannová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vera Weizmannová
izraelská prvá dáma
izraelská prvá dáma
Narodenie 27. november 1881
Rostov, Ruská ríša
Úmrtie 24. september 1966 (84 rokov)
Londýn
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Vera Weizmannová

Vera Weizmannová hebr. : ורה ויצמן, narodená ako Vera Kacmanová; (* 27. november 1881, Rostov, Ruská ríša – † 24. september 1966, Londýn) bola manželka prvého izraelského prezidenta Chaima Weizmanna, prvá dáma Štátu Izrael, lekárka a sionistická aktivistka.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v Rostove nad Donom v Ruskom impériu (dnešné Rusko), lekárske vzdelanie získala v Ženeve vo Švajčiarsku.[1] V roku 1906 sa vydala za Chaima Weizmanna, s ktorým mala neskôr dvoch synov. V rokoch 19061937 žila Weizmannova rodina v britskom Manchesteri, kde Chaim Weizmann vyučoval na univerzite. V roku 1913 získala Vera britskú lekársku licenciu a začala pracovať ako lekárka na klinikách pre dojčatá. Vyvinula pokročilé techniky pre dojčenskú výživu a dozor.[2]

Mladší syn Michael slúžil počas druhej svetovej vojny ako pilot RAF. Jeho lietadlo zostrelili nad Biskajským zálivom.[3]

Dobrovoľníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vera Weizmannová pri návšteve nových jaslí WIZO v Rechovote

V roku 1916 zanechala prácu detskej lekárky a pripojila sa k svojmu manželovi potom, ako bol počas prvej svetovej vojny vymenovaný za vedeckého poradcu britskej admirality. V roku 1920 sa stala jednou zo zakladateliek Medzinárodnej ženskej sionistickej organizácie (WIZO) a štyridsať rokov stála spoločne s Rebecou Sieffovou na jej čele. Po vypuknutí druhej svetovej vojny venovala všetko svoje úsilie Aliji mládeže, organizácii, ktorú založila v Anglicku. V Izraeli bola následne jej čestnou prezidentkou.

Počas izraelskej vojny za nezávislosť sa zamerala na liečbu a rehabilitáciu ranených vojakov. Bezprostredne po vojne založila Spoločnosť handicapovaných veteránov z vojny za nezávislosť a pôsobila ako jej prezidentka. Založila aj dve centrá na rehabilitáciu zranených vojakov, Bejt Kaj v Nahariji a rehabilitačné oddelenie v nemocnici Šeba - Tel ha-Šomer.

Okrem aktivít vo vyššie uvedených organizáciách podporovala celý rad dobrovoľníckych organizácií, ako je ILAN, Magen David Adom, ktorého bola prezidentkou, a desiatky ďalších súkromných a štátnych charitatívnych organizácií.

Weizmannov dom[upraviť | upraviť zdroj]

Vera Weizmannová pri portréte svojho manžela v dome v Rechovote

Ako izraelská prvá dáma trvala na svojej účasti pri voľbe interiéru domu, ktorý pre prezidentský pár vybudovali pri Weizmannovom inštitúte. Všetok nábytok a umelecká dekorácia je originálna a väčšinu importovali zo Spojeného kráľovstva a Francúzska.[4]

Publikácia[upraviť | upraviť zdroj]

  • The impossible takes longer: the memoirs of Vera Weizmann, wife of Israel's first President, as told to David Tutaev. London, 1967.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Chaim Weizmann and the Palestine Arab Revolt of 1936-1939 [online]. Suburban Emergency Management Project, [cit. 2012-10-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Vera Weizmann [online]. Jewish Women's Archive, [cit. 2012-10-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Casualty Details: Michael Oser Weizmann [online]. Commonwealth War Graves Commision, [cit. 2012-10-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Weizmann House [online]. Weizmannov vedecký inštitút, [cit. 2012-10-29]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Věra Weizmannová na českej Wikipédii.