Preskočiť na obsah

Veľkomesto

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Londýn, mesto, ktoré malo milión obyvateľov už v 19. storočí
New York, najväčšie veľkomesto Spojených štátov
Chicago, jedno z najväčších veľkomiest v USA

Veľkomesto je mesto, ktoré má viac ako 100 000 obyvateľov[1].

V súčasnosti silnie trend, ktorý za mestá považuje sídla s viac ako 500 000 obyvateľmi.[2]

Veľkomestá na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa nachádzajú dve veľkomestá: Bratislava a Košice.

Veľkomestá v Európe

[upraviť | upraviť zdroj]

V Európe sú veľkomestami väčšinou (popri iných mestách) hlavné mestá jednotlivých krajín, napríklad Paríž, Londýn. Berlín či Praha. Európske veľkomestá vznikali v čase priemyselnej revolúcie v 19. storočí a rýchlo sa rozrastali až do polovice 20. storočia a odvtedy už k rastu nedochádza. V mnohých mestách západnej Európy od polovice 20. storočia existujú národnostné menšiny, väčšinou prisťahovalci z rozvojových krajín, pričom ich počet sa zvyšuje, čo spôsobuje zhoršovanie ekonomickej a bezpečnostnej situácie.

Veľkomestá v Ázii

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo východnej Ázii dochádza od začiatku 90. rokov 20. storočia k prudkému rozvoju veľkomiest, mestá ako napríklad Šanghaj alebo Tokio majú až desiatky miliónov obyvateľov a stavajú sa tu najvyššie mrakodrapy na svete, napr. Taipei 101 alebo Petronas Towers. Prisťahovalectvo z vidieka tú zohráva významnú úlohu, najviac v Číne, Indii, Indonézii a Malajzii. V západnej Ázii, napríklad Indii alebo Iráne, je zase životná úroveň nízka, mestá trpia preľudnením, okolo miest vznikajú chudobné aglomerácie, kde žijú hlavne prisťahovalci z vidieka. Keďže tieto mestá trpia nedostatkom investícií v porovnaní s východnými, kvôli vysokému prírastku obyvateľstva a vidinou práce vidiečanov sa ešte viac rozrastajú, ako napríklad Bombaj, Dillí, Isfahán alebo Teherán, a zlé podmienky sa ešte zhoršujú.

Veľkomestá na Blízkom východe

[upraviť | upraviť zdroj]

Objav ropy v 30. rokoch 20. storočia, založenie organizácie OPEC v 70. rokoch a následné zbohatnutie krajín Arabského polostrova viedlo k premene miest, ako napríklad Dubaj, Dauha alebo Rijád na moderné miliónové veľkomestá s vysokou životnou a kultúrnou úrovňou. Napriek tomu v oblastiach bližšie pri Stredozemnom mori existujú chudobnejšie veľkomestá, napríklad Káhira alebo Gíza, ktoré majú značné problémy so znečistením a hlukom. Osobitnou kategóriou sú izraelské mestá Tel Aviv, ako aj Jeruzalem, ktoré je možné považovať za moderné západné veľkomestá.

Veľkomestá v Amerike

[upraviť | upraviť zdroj]

V Spojených štátoch existuje 57 miest, ktoré majú vyše 100 000 obyvateľov, z toho 10 má vyše milión obyvateľov[3]. Pretože na rozdiel od Európy tam populácie pribúda, tieto mestá tak neustále rastú a navzájom sa prepájajú, čím vznikajú rozsiahle konurbácie, napríklad na východnom pobreží a v okolí Los Angeles. Podobná situácia je aj v Južnej Amerike, kde sa však mestá rozrastajú hlavne kvôli prisťahovalectvu vidiečanov, čím vznikajú ešte väčšie konurbácie ako v Severnej Amerike, napríklad metropolitná oblasť mesta Sao Paulo.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SLAVÍK, Vladimír. Geografia sídiel [online]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, 2009, [cit. 2010-12-01]. S. 46. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  2. velkoměsto. In: Velký sociologický slovník. Vyd. 1. Zväzok II P – Ž. Praha : Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-310-5. S. 1379-1380.
  3. http://www.citymayors.com/statistics/largest-cities-mayors-sz2.html