Viktor Timura
| Viktor Timura | |
| slovenský filozof a kulturológ | |
 Dr. Viktor Timura na VI. kongrese matíc a inštitúcií slovanských národov | |
| Narodenie | 14. apríl 1938 (88 rokov) Gregorovce, Slovensko |
|---|---|
| Commons |  Viktor Timura |
PhDr. Viktor Timura, CSc., plk. v. v. (* 14. apríl 1938, Gregorovce)[1] je slovenský filozof a kulturológ, ktorý sa venuje najmä výskumu dejín slovenského filozofického myslenia.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1953 – 56 študoval na Vojenskej škole Jana Žižku v Bratislave, 1956 – 59 vo Vojenskom učilišti v Lipníku nad Bečvou a vo Vyškove na Morave. Po absolvovaní školy bol príslušníkom výsadkového vojska v Prešove, Holešove a v Prostějove.
V rokoch 1967 – 71 študoval v Prahe a v Bratislave filozofiu, estetiku, teóriu a dejiny kultúry a umenia.
V rokoch 1971 – 82 pôsobil v Ústrednom dome armády v Prahe a na odlúčenom pracovisku v Bratislave, 1982 – 92 na historickom pracovisku Personálnej správy Federálneho ministerstva obrany v Bratislave, 1993 – 95 náčelník oddelenia kultúry na Ministerstve obrany Slovenskej republiky, od 1996 pracovník Národného literárneho centra (dnes Literárneho informačného centra v Bratislave).
V odborných časopisoch publikoval štúdie z odboru filozofie, kulturológie, estetiky, od 90. rokov píše literárne kritiky.
Napísal monografické štúdie o J. Kollárovi, P. J. Šafárikovi a Ľ. Štúrovi. Je spoluautorom syntézy Dejiny filozofického myslenia na Slovensku (1987), zostavovateľom a spoluautorom zborníka Estetická výchova v armáde (1980). Napísal monografické diela Generácia Všeslávie (1987), Slovienske kontinuá (1990), Ľudstvo a dejiny (1997) a Peter Jaroš (1999).
V roku 2018 vydal prvé ucelené dielo o tzv. Generácii Všeslávie (tzn. druhá vlna národného obrodenia alebo Kollárovsko-Šafárikovský prúd). Je autorom tohto termínu.
V roku 2023 publikoval rozsiahlu monografiu Generácie obrodenia, v ktorej sa venuje trom národno-obrodeneckým vlnám - bernolákovcom, Generácii Všeslávie a štúrovcom. V roku 2025 sa zúčastnil konferencie Matice slovenskej o druhej vlne národného obrodenia, kde uviedol kontext a súvislosti zavedenia termínu Generácie Všeslávie počas obhajoby tohto pomenovania na pôde SAV.[2] Je členom Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej.
Dielo (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- Allslawische Orientierung von P. J. Šafárik (1988)
- Slovienske kontinuá (1991)
- Ján Kollár v dejinno-filozofickom kontexte; Kollárova filozofia slovanskej vzájomnosti, SAV (1993)
- Ľudstvo a dejiny (1995)
- Niektoré súvislosti spisu Ľ. Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti, UKF Nitra (1997)
- K niektorým súvislostiam Slovanského zjazdu 1848; Ľ. Štúr - K. Libelt - M. Bakunin na Slovanskom zjazde 1848, Bratislava (1998)
- Intelektuálne a národné dimenzie Kultúrneho života 1946-1968, Bratislava (1998)
- Peter Jaroš (1998)
- Ponad víchrice (2015)
- Dávnoveká Európa (2016)
- Človek v dejinách filozofie (2017)
- Odklínanie histórie a pravdy o vzťahoch Západu k Slovanom (2018)
- Generácia Všeslávie (2018)
- Neznáme dejiny (2021)
- Generácie obrodenia (2023)
- Zamlčané dejiny (eko-konzult 2014, 2015 a 2016)
- Naše korene (eko-konzult, 2024)
- Nebesá v hlave a Múzy svedomia (eko-konzult 2024) (dvojzbierka v jednom vydaní)
- Pamätnica literárnej skupiny Poľnice (2024)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archivovaná kópia [online]. [cit. 2014-01-04]. Dostupné online. Archivované 2014-01-04 z originálu.
- ↑ Slovanské matice sa stretli v Martine: Konferencia o druhej vlne národného obrodenia nadviazala na odkaz Pavla Jozefa Šafárika [online]. 2025-09-12, [cit. 2026-01-29]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Životopis Archivované 2014-01-04 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.