Virtuálny okruh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ukážka cesty vo virtuálnom okruhu od zdroja A po konečných príjemcov B a C

Virtuálny okruh (VC, pôvodom z anglického Virtual Circuit) je druh počítačovej siete, ktorú vytvárajú niektoré sieťové protokoly. V okruhu potom prechádzajú pakety, resp. bunky, s pevnou dĺžkou (53 bajtov; 48 bajtov dát a 5 bajtov hlavička). Okruh sa nazýva virtuálny, pretože tu nie je žiadne fyzické spojenie medzi koncami. Ide teda o spojenie medzi DTE zariadeniami, ktoré je označené identifikátorom, nazývaným DLCI (Data Link Connection Identifier).[1]

Okruh poskytuje spojové sieťové služby (CONS - Connection-Oriented Network Services) a spadá pod spojovo orientovanú technológiu ATM. VC sa vytvára metódou prepínania buniek na základe informácií uvedených v hlavičke, dvojica čísel VPI (Virtual path identifier) ​​a VCI (virtual channel identifier) ​​a tabuliek informácií na jednotlivých ATM prepínačoch typu inport / InVPI / InVCI - OutPort / OutVPI / OutVCI, pričom pri priechode prepínačom sa hlavičky buniek (VPI-VCI) prepisujú.[2]

Pomocou signalizácie je VC prvýkrát vytvorený a až potom sú cez neho posielané pakety, ktoré týmto okruhom musia prechádzať. Cesta vedie od zdrojového zariadenia až ku koncovému príjemcovi, pričom ju tvorí postupnosť medziľahlých uzlov, vďaka ktorým sa utvára optimálna cesta. Prenášané dáta potom nemajú v záhlaví globálnu adresu konečného zariadenia, ktorá môže byť relatívne dlhá, ale nesú len identifikáciu príslušného virtuálneho kanálu. Sieťová vrstva v každom medziuzle potom podľa tohto údaju zistí vo svojej tabuľke, ktorým smerom má paket odovzdať ďalej, a urobí tak.[3]

Na virtuálnom okruhu je možné prenášať aj datagramy, kedy okruh negarantuje doručenie datagramu príjemcovi, príkladom môže byť protokol Frame Relay. Pre garanciu doručenia možno využiť protokol X.25, ktorý sa však takmer nevyužíva a dnes je už skôr nahradený modernejšou technológiou Frame Relay.

Internet[upraviť | upraviť zdroj]

V internete sa mechanizmus virtuálnych okruhov nevyužíva, pretože výpadok uzla vo VC znamená prerušenie spojenia do doby, kým sa vytvorí nový okruh. Výpadok uzla siete spôsobí iba stratu IP datagramov, ktoré prechádzali uzlom v okamihu jeho výpadku. Ďalšie IP datagramy sú smerované cez iné uzly.[4] IP datagramy môžu doraziť do cieľa aj v inom poradí. Nad IP je protokol TCP, ktorý spojenie nadviaže a garantuje doručenie dát.[5]

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pre vytvorenie virtuálnych okruhov existujú dva spôsoby:

  • Permanentné virtuálne okruhy (Permanent Virtual Circuit - PVC), ktoré sú pevne dané správcom WAN siete. Existujú stále bez ohľadu na to, či sa nimi práve prenášajú nejaké dáta. Každý PVC okruh potom začína a končí na niektorom DTE zariadenia (napr. Smerovači).[6] Niekedy sa tiež označujú ako pevné virtuálne okruhy.
  • Komutované virtuálne okruhy (Switched Virtual Circuit - SVC), ktoré sú vytvárané dynamicky na základe okamžitých potrieb. Na to sa používajú signalizačné protokoly podľa štandardu Q.933, ktorými DTE zariadenia požiada sieť (to je najbližšie DCE zariadenie) o zostavenie dočasného spojenia. Po skončení prenosu dát SVC okruh automaticky zaniká.[1] Niekedy sa tiež označujú ako prepínané virtuálne okruhy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Základní pojmy [online]. [Cit. 2011-12-14]. Dostupné online.
  2. Stručně o technologii ATM (Asynchronous Transfer Mode) [online]. Pasnet.cz, [cit. 2011-12-14]. Dostupné online.
  3. PETERKA, Jiří. Síťová vrstva – II [online]. 1992, [cit. 2011-12-14]. Dostupné online.
  4. Virtuální okruh [online]. cpress.cz, [cit. 2011-12-14]. Dostupné online.
  5. KOVAŘÍK, František. Virtuální okruh (virtual circuit) [online]. Brno : ISŠP Brno, 8. 11. 2011, [cit. 2011-12-14]. Dostupné online.
  6. ZAHRADNÍK, Pavel. Tak šel čas světem telekomunikačních sítí [online]. flops.cz, 4. 11. 2010, [cit. 2011-12-14]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Virtuální okruh na českej Wikipédii.